Nech sú pokojné a požehnané

287
Púchovský drevený betlehem.

Prostredníctvom Púchovských novín sa širokej verejnosti prihovárajú pri príležitosti vianočných sviatkov dekan rímsko-katolíckej farnosti a farárka evanjelickej farnosti v Púchove:

Vianočný príhovor Mons. Michala Keblušeka, dekana rímsko-katolíckej farnosti v Púchove:
Počas týchto dní možno každý z vás zažil nejakú peknú chvíľu. Ja som ju prežil, keď som k Vianociam navštevoval našich chorých a starých veriacich. Neraz som bol svedkom nádherného pohľadu. Mnohí naši starí a chorí ľudia majú nad posteľou fotografie svojich
vnúčeniec. Je dojímavé, prečo práve fotografie detí. Zaiste i preto, že pohľad na deti im pomáha, lebo z neho vyžaruje pokoj, radosť.

Opäť prežívame krásne vianočné dni, kedy nielen starší ľudia, ale všetci upriamujeme pohľad na Dieťa. Dokonca všetci na to isté Dieťa, lebo vieme, že z tohto Dieťaťa vyžaruje nielen pokoj, radosť, ale aj istota a nádej. A to preto, že je to jediné Dieťa v dejinách ľudstva, ktoré sa narodilo nie ako obyčajné dieťa, ale ako Božie dieťa. Uvedomujeme si, keby toto Božie dieťa neprišlo na svet, nevedeli by sme, čo sú Vianoce, čo je pravá radosť. Ba uvedomujeme si oveľa viac, že keby sa Kristus nebol narodil, nepoznali by sme odpoveď na najťažšie otázky prečo a ako žiť, prečo a ako trpieť a raz zomrieť.

Na toto všetko dal ľudstvu odpoveď jedine Kristus. A čo je dôležité – Ježiš prišiel na túto Zem nielen preto, aby nám dal odpoveď, ale aj preto, aby nám dal prostriedky ako žiť, aby náš život mal svoju dôstojnosť a raz nekončil nejakou nezmyselnou prehrou. Tými prostriedkami sú predovšetkým Božie slovo a sviatosti. To sú tak silné prostriedky, že nám môžu pomôcť vlastniť najvzácnejšie hodnoty: dobro a lásku nielen počas Vianoc, ale stále. Záleží na tom, ako a kedy ich budeme ochotní žiť. Či len počas Vianoc, alebo stále. Počas týchto dní si neraz povzdychneme, aké by to bolo krásne, keby v našom živote to krásne, čo prežívame teraz, najmä ten vnútorný pokoj sme mohli vlastniť stále. Že je to možné, povzbuďme sa na tomto príbehu.

Exupéry, francúzsky spisovateľ, ako pilot bojoval proti španielskym fašistom. Padol do zajatia. Dostal sa do väzenia. Podľa toho, ako sa k nemu správali, si uvedomoval, že ho čoskoro môžu popraviť.
Píše: „Bol som si istý, že ma zabijú. Bol som nervózny a nešťastný. Šmátral som po vreckách, či nenájdem nejakú cigaretu. Našiel som, ale nemal som zápalky. Pozrel som sa na dozorcu, ktorý stál za mrežami. Zakričal som na neho: „Nemáte oheň?“ Pozrel na mňa, pokrčil ramenami a podišiel mi zapáliť cigaretu. Keď sa priblížil a škrtol zápalkou, jeho oči nechtiac spočinuli na mne. V tom okamihu som sa usmial. Neviem, prečo som to urobil. Zrazu akoby nejaká iskra preskočila vzdialenosť medzi našimi srdcami, medzi našimi dušami. Dozorca, ktorý sa predtým tak tvrdo ku mne správal, sa tiež usmial. Zapálil mi cigaretu. Ba dokonca, na moje prekvapenie neodišiel. Zostal pri mne, díval sa mi do očí a usmieval sa. „Máš deti?“ opýtal sa. „Áno, tu.“ Nervózne som vybral z vrecka fotografiu mojej rodiny. On tiež vybral fotky svojich blízkych a začal o nich hovoriť. Moje oči zaliali slzy. Povedal som mu, že sa bojím, že svojich blízkych už nikdy neuvidím. Aj jeho oči sa zaliali slzami.
Zrazu bez jedného slova odomkol celu a potichu ma vyviedol von z väzenia bočnými cestami cez mesto. Potom sa bez slova otočil a kráčal naspäť. Exupéry končí: „Môj život zachránil jediný úsmev cez mreže.“

O koľko to máme ľahšie ako Exupéry. Veď život v zajatí je veľmi ťažký. Ale sú zajatia, do ktorých sa, takpovediac, človek vrhá sám. Sú to duchovné zajatia. Od chvíle Kristovho narodenia sú to všetky tie chvíle, ktoré si človek trúfa opovážlivo a hrdo žiť bez Krista. Každé Vianoce nám dávajú novú šancu oslobodiť sa od týchto zajatí. Stačí len otvoriť naše životy nanovo Kristovi.

Bruno Forte napísal: „Vedieť mať vždy ako kresťan vo svojom živote vnútorný pokoj, radosť, silu – to znamená vedieť každé Vianoce prijať Krista tak, aby sme mohli mať sviatočné srdce stále.“ A tak vám všetkým, drahí bratia a sestry, prajem a vyprosujem: Majte sviatočné srdce stále. Rozhodnite sa žiť Krista nielen počas Vianoc. Lebo len úprimný život prežitý s Kristom prináša pravý pokoj a šťastie, a čo je najviac dôležité, raz to najcennejšie – večné šťastie.

 

Vianočný príhovor farárky Mgr. Lenky Rišiaňovej Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v Púchove:

„A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom,
kde bolo dieťatko.“  (evanjelium podľa Matúša)

Milé sestry, milí bratia, vianočný príbeh o narodení Spasiteľa sveta, Pána Ježiša Krista, poznáme veľmi dobre. Bol to Boží zásah z nebies. Bola to zjavená Božia láska pre náš hriešny svet. Vianoce nám pripomínajú, že i náš život sa môže v jednom okamihu zmeniť. Boh dnes prichádza do nášho srdca. Čas vianočný je okamih, keď Boh otvára nebo i ľudské srdcia.

Nad Betlehemom svietila jasná hviezda. Betlehemská hviezda. Má veľmi dôležitú úlohu vo vianočnom príbehu. Betlehemská hviezda je výkričníkom – pripomína nám, že Pán Ježiš opäť raz príde z nebies a bude súdiť svet. Máme možnosť zachrániť svoje srdce a svoju dušu a vierou sa Mu oddať.

Betlehemská hviezda svieti – svieti v tme tohto sveta. Vo svete je veľa nelásky, zrady, sklamania, hriechu. Túto tmu prežiaril Pán Ježiš celým svojím dielom – narodením v Betleheme a ukrižovaním na Golgote. Betlehemská hviezda ukazuje smer – ukázala smer cesty pastierom, kráľom. Priviedla ich k narodenému Spasiteľovi. Vedie nás do cieľa nášho života, do nebeskej domoviny.

Je vianočný čas. Je čas urobiť niečo, čo sme dlho odkladali a na čo sme možno i pozabudli – zmieriť sa s Bohom, zmieriť sa s ľuďmi. Naplniť tak svoje srdce vierou, láskou a pokojom. Potom naše životy zažiaria ako hviezdy v temnej noci tohto sveta.

Milé sestry, milí bratia, želám vám pokojné a požehnané vianočné sviatky, veľa zdravia a lásky v novom roku. „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.