Uplynulo niekoľko týždňov, odkedy sa priaznivci literatúry zahĺbili do rôznych ľudských pocitov prostredníctvom príbehov ukrytých v písmenkách. Zažili radosť, ale aj smútok. O tom, prečo sa aktuálny ročník Noci s LITERAtúrou niesol v duchu emócií, sme sa rozprávali s členkou organizačného tímu Zlaticou Fulajtárovou.
Ako hodnotíš tohtoročný ročník Noci s LITERAtúrou? Mala si pocit, že po dvojročnej nútenej prestávke si ju účastníci užili viac?
To je skôr otázka na návštevníkov. Z nášho uhla pohľadu išlo o vydarený ročník, pretože odzrkadlil to, čo je na literatúre a umení ako takom výnimočné. Spojil ľudí, nadchol, otvoril témy, začal diskusie (a to priamo po dočítaní s čítajúcimi), preniesol emócie, skultúrnil človeka a mnoho ďalšieho. Môžeme to však hodnotiť aj z inej strany. Po prvýkrát sme boli v organizačnom tíme šiesti. Mali sme viac dobrovoľníkov, ako sme reálne potrebovali a množstvo podpory a pomoci z vonku. Najvzácnejšie však bolo, že ste videli na záver usmiatych ľudí.
Podľa čoho ste vybrali knihy a ľudí, ktorí ich čítali?
Knihy ako aj čítajúcich sme vyberali podľa témy tohtoročnej Noci s LITERAtúrou. Tou bola ľudskosť, a tak sme hľadali najprv knihy, ktoré poukazujú na ľudské stránky nás všetkých z rôznych uhlov pohľadu a následne sme v tíme diskutovali o čítajúcich, ktorí by ľudskosť do tohto večera vniesli. Ktorí ľudskosť vnášajú aj do bežných dní…
A čo miesta, na ktorých sa čítalo? Vybral si ich čítajúci sám alebo ste to doladili spoločne?
Miesta čítaní sme opäť vyberali premyslene. Naším cieľom bolo dostávať sa do hĺbky, ako sa vieme vnoriť aj do vlastnej duše, preto podzemné priestory. Zároveň sme chceli priniesť perspektívu pohľadu zhora. Či už sa niektorí z nás dívajú na svet a iných zhora alebo je to miesto, kde sme možno sami bližšie k nebu, oblakom a svojim snom. To už bolo na návštevníkoch. Jednoznačná voľba ale padla na hvezdáreň gymnázia. Kostol predstavuje ďalší úplne iný rozmer ponorenia, hľadania a nachádzania. Putovné čítanie sme tento rok ponúkli prvýkrát, veď predsa bubáci sú všade, či pod posteľou, či v meste v šere večera a je len na deťoch či budú utekať a či sa spriatelia (úsmev).
Ako prebiehala príprava podujatia? Vychytali ste ďalšie muchy z predchádzajúcich ročníkov?
Prípravy prebiehali od minulého roka, a tak, ako po minulé roky. Snažili sme sa o podchytenie každého detailu, a i keď okolo lietali nejaké tie „muchy“, aj vďaka kultúrnemu centru Podivný barón a pomoci od Peti Pobežalovej sme ich vedeli lepšie podchytiť. Práve vďaka nim sme mohli podujatie zrealizovať. To bola jedna z najdôležitejších zmien tohto ročníka.
Od začiatku ste mali jasno v tom, aké knihy na literárnu čítačku vyberiete?
Vôbec nie. Všetky sme v tíme diskutovali o tom, čo sme čítali, aké knihy by mohli byť vhodné, oslovovali sme dokonca aj priateľov, čo čítajú oni. Potom sme si vytvorili celkom dlhý zoznam možných alternatív a čítali sme a čítali a čítali. Nakoniec sa nám podarilo zúžiť výber na niekoľko kúskov a ešte sme si išli po radu aj k odborníčkam na literatúru na Katedru slovenskej literatúry a literárnej vedy UMB, kedy padla finálna pätica kníh. Chceli sme priniesť kvalitnú literatúru, ktorá bude mať čo povedať a návštevníci po vypočutí dostanú príležitosť na pozastavenie a zamyslenie sa nad nami samými.
Tohtoročná Noc s LITERAtúrou mala podtitul Emócie. Prečo ste kládli dôraz práve na ne?
Emócie sú prejavom ľudskosti. Niekto ich vyjadruje viac, iný menej, no všetci ich máme, všetci cítime a je ľudské, že sa nimi mnohokrát necháme aj opantať. Či už v dobrom alebo aj zlom. Sme ľudia a emócie k nám jednoducho neodmysliteľne patria. Myslíme si, že v dnešnej dobe sa stále viac vytráca empatia. Mohli by sme sa možno niekedy len spomaliť a vnímať aj emócie tých vedľa nás a možno budeme ľudskejší. Alebo aj nie? Emócie sa ale stali iba jednou z množstva prvkov, ktoré sme do projektu začlenili. Okrem nich tu boli skutky, myslenie, cítenie.
Podujatie je za nami. Predstavili ste dve podstatné novinky. Prvou z nich bolo rozdelenie Noci na dva dni, prečo?
Jednoducho sme mali chuť či potrebu pozvať dvoch skvelých hostí a nevedeli sme si vybrať (úsmev).
Ďalšou novinkou bola pantomíma – prečo ste si zvolili tento typ sprievodného programu?
Záver Noci s LITERAtúrou sme chceli odľahčiť a dopriať ľuďom pohodu a zábavu. Niektoré čítania boli aj s ťažšou tematikou, tak sme sa pokúsili priniesť vyvrcholenie s humorným pohľadom na človeka a jeho/naše správanie. Pavla Seriša sme mali možnosť vidieť už pred istým časom v inom predstavení a vedeli sme, že stavíme na istotu. Aj s jeho humorom, aj pohybmi. Rovnako sme chceli dať bodku, ktorá bude ešte pre všetkých príjemná aj vzhľadom na pokročilý čas, kedy sme si predstavenie mohli pozrieť.
Prejdime k záverečnej a asi aj očakávanej otázke. Na čo sa môžu priaznivci dobrej literatúry tešiť o rok?
Na túto otázku odpovedáme vždy rovnako. Všetko nateraz zostane skryté, no ako je dobrým zvykom, vždy sa na Noci s LITERAtúrou objaví čosi, čo tam ešte nebolo.
Zlatici Fulajtárovej ďakujem za rozhovor. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Natália Štepanovičová