Poďakovanie neznámemu dobrodincovi

385

Keď sme sa vrátili po poslednom víkende, našli sme popísanú stenu pri vstupe do hospodárskej budovy. Samozrejme, nie je to prvýkrát.

Strašne by ma zaujímalo, čo vedie ľudí k takému činu, či majú z toho nesmiernu radosť a potešenie. Každý sa snaží si vylepšovať okolie, aby sa tu deťom a ich rodičom páčilo, snažíme sa skrášliť si areál, ale nie vždy sa to podarí aj udržať. Chcela by som sa spýtať toho neznámeho „dobráka“, či by toto spravil aj svojej mame v obývačke, alebo v rodinnom dome, ak v takom býva. Prajem mu, nech to skúsi, a rada by som vedela, čo mu na to rodičia povedia. Ak sa mladí ľudia nemajú ako zabávať, tak je to s nimi zle, toto je úbohá zábava.

Podobne je to aj so vstupnými schodmi do budovy, kde je kuchyňa a kancelárie. Aj tie vyzerajú, ako by ich, s prepáčením“ poobhrýzal pes, ale nie pes, ale nespratné deti, ktoré si na svojich skateboardoch skúšajú veľké umenie. Aj za to sa im chcem „poďakovať“. Opravy nie sú jednoduché a samozrejme finančne dosť náročné. Nech si uvedomia aj rodičia, čo robia ich deti vo voľnom čase. Niekedy by sa ich aj oplatilo skontrolovať.

Valentínyová Daniela, riad. MŠ Mládežnícka Púchov