Prezentácia regionálnej ľudovej tvorivosti

115
Ľudový odev z Lazov pod Makytou.

5. júna sa za veľkého počtu zúčastnených uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy „Kroje Púchovskej doliny a okolia – Výrobky umeleckého drotára Pavla Kureja“. Krátkodobú výstavu zrealizovali na druhom poschodí budovy Divadla Púchov. Návštevníci mohli vystavené exponáty obdivovať do 12. júna.

Výstava vznikla na základe iniciatívy Miestneho odboru Matice slovenskej Záriečie, s podporou Matice slovenskej, Trenčianskeho samosprávneho kraja a Púchovskej kultúry. Z rámca regiónu odbočovali kroje z Červeného Kameňa a Lednice. Púchovskú dolinu reprezentovali markantné odevné typy z Lysej pod Makytou, Lazov pod Makytou, Záriečia, Mestečka, Dohňan a Hornej Marikovej. Pozornosť pútal údajný mužský kroj zo starého Púchova, zložený zo súkenných papúč, súkenných, šnurovaním zdobených nohavíc, košele s bohato vyšívanou náprsenkou a atypického, kovovými gombíkmi dekorovaného lajblíka čiernej farby. Oblasť na druhej strane hranice bola zastúpená ľudovým odevom z Lidečka.

Kurátorka prezentovala verejnosti okolo sto kusov odevných súčiastok z lokalít v bližšom i vzdialenejšom okolí. Kroje v podobe kompletov boli nainštalované na figurínach umiestnených voľne v priestore. Najstarší – a najvzácnejší – exponát, svadobný odev z obce Mestečko (ušitý v r. 1893 a prezentovaný v Prahe na Národopisnej výstave českoslovanskej o dva roky neskôr) chránili steny stojatej vitríny.

Svadobný kroj z Mestečka z roku 1893.

Vystavené exponáty pochádzajú z vlastníctva súkromných osôb. Zaslúžia si vďaku, že dali verejnosti šancu prezrieť si tieto ukážky ľudovej tvorivosti. Pri pohľade na ne je pochopiteľné, prečo tento kraj v medzivojnovom období tak učaroval Karolovi Plickovi. Výrobky umeleckého drotára Pavla Kureja predstavujú dôkaz zručnosti a umeleckého majstrovstva.

Na vystavené exponáty možno nazerať rôznou optikou. Poukazujú na kultúru odievania a estetické cítenie obyvateľov regiónu. Bez slov svedčia o rozvinutom výšivkárskom umení a vôbec o rozmanitosti strihov, farebných kombinácií a vzorov. Pri dôslednej prehliadke padnú do oka nielen odlišnosti, ale aj paralely.

Osobne možno vysloviť spokojnosť taktiež s doplňujúcim výkladom plným zaujímavostí o prezentovaných ľudových odevoch, ktoré laik poväčšine nepostrehne. Cieľ výstavy sa podarilo naplniť a drobné výhrady s pripomienkami môžu pokojne ísť bokom. Škoda len, že organizátori nemohli výstavu predĺžiť.

Martin Malo, etnograf