Prvý písomný doklad o Púchove alebo kde ležala prvá osada

1298

V roku 2016 si pripomíname už 773. výročie prvej písomnej zmienky o meste Púchov. Aké informácie nám ponúka listina z roku 1243 o našom meste a kde ležala najstaršia osada – predchodca dnešného Púchova, sa dočítate v rubrike OKNO DO MINULOSTI.

Prvé sídliská a ľudová slovesnosť

V predchádzajúcich častiach našej rubriky sme písali o osídlení Púchovskej skaly, kde sa našli nálezy už z obdobia 20 000 rokov pred našim letopočtom. Najstaršie známe kultúry žijúce v okolí Púchova osídľovali zo strategických dôvodov skôr vrchy a v doline pri Váhu svojich príbuzných iba pochovávali. V Púchove sa našlo veľké množstvo popolnicových hrobov, a to dalo základ pre rozvoj ľudovej slovesnosti. Ešte i dnes sa na púchovských školách učí, že názov Púchova je odvodený od slova „Pochov“ – teda pochovávať. Hoci sa to ľahko pamätá, nie je to pravda. Najstaršie sídlisko na území dnešného Púchova patrilo Slovanom a datujeme ho do obdobia existencie Veľkej Moravy, konkrétne do 9. storočia. Nachádzalo sa v lokalite od križovatky ulíc Obrancov mieru a 1. mája až po Dom kultúry. Podobné sa našlo i pri hydinárni smerom na Viesku a je možné, že ich bolo oveľa viac, no pri „akčnej“ výstavbe mesta sa pre dejiny navždy stratili. No ani jedno z týchto sídlisk pravdepodobne nie je kontinuálnym predchodcom mesta Púchov.

pečať

Podoba uhorského kráľa Bela IV. na pečati k listine (hore), ktorú vydal a kde je prvýkrát písomne spomínaný Púchov

Puch z osady Puch

Názov mesta odvodzujeme z listiny, v ktorej uhorský kráľ Belo IV. v roku 1243 daroval časť Pruského (Vychlap) Bechendovi. Podľa listiny je Bechendovym susedom Puch z osady Puch. Púchovu dal teda pomenovanie akýsi Puch, ktorý bol majiteľom osady rovnakého mena. Jeho meno je zrejme slovanského pôvodu a znamená nadutý, nafúkaný, ale určite nie „zápach“ – podobný dnešnému významu. Takáto osada tu existovala asi už aj pred rokom 1241-1242, práve vtedy celé Uhorsko spustošili Tatári. Po tomto besnení sa začala vo veľkej miere výstavba väčšina stredovekých hradov, ktoré poznáme na Považí i dnes, ale i rozvoj písomníctva a majetkových súpisov, čoho dôkazom je aj 1. písomný údaj o Púchove a iných miest. Ďalšia písomná zmienka o našom meste alebo 2. najstarší písomný údaj je až z rokov 1332 – 1337, kedy osadu pod skomoleným názvom „Poho“ zaznamenali pápežskí vyberači cirkevných daní z Avignonu.

kastiel1

Pozemky na Námestí slobody, kde stál i kaštieľ rodu Marczibányi, patrili Puchovym potomkom viac ako 600 rokov

Kde sa Puchova osada nachádzala?

…je logická otázka, ktorá sa viaže k prvej písomnej zmienke mesta Púchov. Z listiny Bela IV. z roku 1243 to určiť nevieme. Až o viac ako 200 rokov neskôr sa objavuje listina, kde je Púchov označený ako dedina (possessio) a v tej istej listine z roku 1469 tvrdí Martin Marczibányi s prímenom Púchovský, že vlastní jeho rodinou obývané pozemky už od dávnych čias. Spojením týchto informácií môžeme tvrdiť, že Marczibányiovci sú potomkami Pucha a vlastníkmi jeho pozemkov boli až do likvidácie poddanstva v roku 1848. Podľa údajov z katastrálnej mapy vieme, že Marczibányiovcom patrili pozemky, ktoré dnes poznáme ako záhradu po nich pomenovanú a ďalšie tiahnúce sa vnútroblokom medzi Moravskou ulicou a Námestím slobody až po Komenského ulicu. Najstaršia osada, ktorá patrila Puchovi, ležala približne v miestach dnešnej Marczibányiovskej záhrady na pozemkoch za kaštieľom, ktorý bol zbúraný v roku 1988. Názov Púchov používala aj ďalšia časť mestečka, patriaca vlastníkom Lednického hradu už v 13. storočí, no o tom v jednom z ďalších vydaní tejto rubriky.

Pavol Makyna