
Deň 20. máj je Svetovým dňom včiel, ktorý v roku 2017 ustanovila Organizácia Spojených národov.
„Svetový deň včiel je reakciou na celosvetový masívny úbytok hmyzu, nielen včiel. Určite sme radi, že aj OSN pomenúva tento problém a snaží sa ho dať do pozornosti svetovej verejnosti. Už to žiaľ ale nie je iba o včelách medonosných, výrazné úbytky zaznamenávajú aj iné dôležité opeľovače, ako sú samotárske včely, motýle, čmeliaky aj všetok ostatný hmyz, ktorý je potravou vtákov, rýb a ďalších živočíchov,“ konštatuje Petra Ježeková, včelárka a koordinátorka programu Mestské včely organizácie Živica. Za posledných 30 rokov vymizlo len v Európe až tri štvrtiny opeľovačov. Hoci presnú príčinu nepoznáme, vedecké dôkazy poukazujú na zvýšenú spotrebu pesticídov zo skupiny tzv. neonikotínoidov, ktoré ovplyvňujú nervový systém hmyzu, ich váhu a reprodukčný systém. „Ochrana hmyzu si vyžaduje radikálnu zmenu v konvenčnom poľnohospodárstve – napríklad zákaz používania väčšiny pesticídov a ich nahradenie ekologickými alternatívami a väčšou prácou. Mali by sme zmeniť prístup k pôde a hnojivám, zastaviť pestovanie v obrovských monokultúrach a podobne. Vyžaduje si to aj iný pohľad na krajinu a mestá, vytváranie chránených a nedotknutých území, ktoré sú dostatočne veľké a prepojené, ďalej koridory vhodnej zelene pre úkryt, potravu a migráciu, zákaz postrekov v mestách,“ vymenúva Petra Ježeková.

Moderné technológie ako pomôcka pre začínajúcich včelárov
Svetový deň včiel nie je 20.teho mája náhodou, v tento deň si pripomíname narodenie slovinského včelára Antona Janšu (20. mája 1734 – 13. september 1773), ktorý v bol pionierom moderných včelárskych techník v Slovinsku. Za moderného včelára sa považuje aj Pavol Brhlík, ktorý s podporou svojho zamestnávateľa spoločnosti DXC Technology vyvinul pre svoje včely zariadenie, vďaka ktorému sa o ne môže lepšie postarať. „Včelár, hlavne začínajúci, by mal sledovať nejaké parametre, napríklad hmotnosť úľa. Preto som si zostrojil elektronickú včeliu váhu, ktorou dokážem monitorovať aj ďaľšie parametre ako teplotu v úli, či vonku, ale aj vlhkosť prostredia,“ opisuje svoj „Smart hive – Chytrý úľ“ Pavol Brhlík. „Viem zistiť, či je znáška, teda či sa včely rozvíjajú, alebo ak nie je, či ich treba prikrmovať, aby boli zdravé a v dobrej kondícii. Cieľom nie je mať takéto zariadenie v každom úli, treba si vytipovať v rámci včelnice priemerný úľ, priemernú včeliu rodinu a podľa toho odhadovať tie ostatné.“ Technologické riešenie si včelár pochvaľuje. „Pokiaľ totiž neodhadneme, kedy do úľa pridať medník, alebo rozšíriť plodisko, včely sa môžu vyrojiť a odletia aj s časťou zásob. Ja sa tomu práve týmto monitoringom snažím vyhnúť. Včely sa snažím zamestnať, aby mi neuleteli.“ Okrem toho sa aj o okolie svojich úľov v Demandiciach stará ekologicky. „Sadím vo svojej záhrade nielen ovocné stromy, ale aj lipy, gaštan, morušu, trávnik chcem premeniť na kvetnú lúku. A pri postrekoch používam proti voškám napríklad cesnakovú vodu, proti ďalším škodcom vývar z horkého koreňa,“ dáva eko-recept Pavol Brhlík.

Zdroj: DXC Technology.