Vianočná poslanecká anketa

635

Pre každého znamenajú Vianoce niečo iné. Väčšina z nás si však pod nimi predstaví čas strávený v kruhu svojich najbližších, pohodu, pokoj, radosť v detských očiach… Či už ste veriaci, alebo nie, nie nadarmo sa Vianoce označujú za najkrajšie sviatky v roku.
Zaujímalo nás, ako prežívajú
vianočné sviatky poslanci mestského zastupiteľstva a preto sme im položili niekoľko otázok.

Máte radi vianočné sviatky?

Roman Špaček: Áno, predovšetkým pre pravdu, ktorú so sebou prinášajú, ale aj pre pohodu, ktorá závisí od nás.

Irena Kováčiková: Mám veľmi rada vianočné sviatky. Je to čas, keď sa všetci stretneme, nikto sa nikam neponáhľa, trávime spolu voľné chvíle.

Ivan Kubiš: Vianočné sviatky mám veľmi rád. Sú to sviatky radosti a pokoja, ktoré trávim s rodinou, a počas ktorých si oddýchnem od každodenných starostí.

Ján Riško: Mám rád tieto sviatky, pre krásne udalosti, ktoré si slávením týchto sviatkov pripomíname.

Peter Bílik: Samozrejme áno, sú to chvíle pohody v rodinnom kruhu, kedy viem spomaliť a užívať si prítomnosť tých, ktorých milujem…

Miroslav Kubičár: Áno, veľmi. Nemám však rád zhon pred nimi. Nezmyselné finančné uzatváranie roka v škole, s čím súvisí neskutočná naháňačka. Ale Vianoce mám rád. Čas s rodinou, čas so sebou, chvíle premýšľania, čítania, spoločné hry, sledovanie opozeraných rozprávok. A sneh a lyžovačku. To všetko mám rád.

Rudolf Marman: Samozrejme áno. Sú to sviatky pokoja, harmónie a šťastia v kruhu blízkych. Mám ich rád hlavne preto, že sa konečne zastaví ustavičný kolobeh, zhon a každodenný stres. Konečne sa zíde rodina pokope a všetci si oddýchneme v tejto uponáhlanej dobe.

Miroslav Bučko: Mám, po celoročnom zhone sa stretne celá rodina.

 

Aký je váš vzťah k darom? Nakupujete ich veľa? Obdarúvate len tých najbližších, alebo všetkých navôkol? Preferujete drahé veľké dary, alebo menšie drobné darčeky a radšej vo väčšom množstve? Kedy ich nakupujete? Priebežne, alebo na poslednú chvíľu 23.decembra?

Roman Špaček: V tom sa mám ešte čo zlepšovať. Materiálne obdarúvam málo, len najbližších drobnými darmi. Nakupujem na poslednú chvíľu.

Irena Kováčiková: Darčeky patria k Štedrému večeru, najradšej som, keď ich môžem darovať svojim najbližším. Teší ma pozerať sa, ako moja vnučka, ktorá je najmladšia v našej rodine, rozbaľuje darčeky. Rada sa pozerám, ako sa tešia z darčekov, ktoré si pod stromčekom našli a preto radšej kupujem viac drobnejších darčekov. Nakupujem ich priebežne, nie na poslednú chvíľu.

Ivan Kubiš: Som človek, ktorý rád obdarúva druhých. Nezáleží na tom, či je to drahé, alebo na množstve, ale nakupujem to, čo urobí radosť. Nakupujem väčšinou týždeň pred Vianocami.

Ján Riško: Na Vianoce obdarúvam iba najbližších. Darčeky nakupujem obvykle v dostatočnom predstihu, keď narazím na niečo, čo by mohlo potešiť blízkych. Už sa mi však neraz stalo, že som vyberal darček aj na poslednú chvíľu. Vianoce nie sú pre mňa prioritne o darčekoch, ale o úplne iných hodnotách.

Peter Bílik: Pre mňa sú Vianoce sviatkom pohody a rozdávania radosti, pričom rád obdarúvam blízkych. Isto mám väčšiu radosť z toho, ako sa rozžiaria očká môjho syna, ako keď dostanem niečo ja. Snažím sa obdarovať aspoň maličkosťou celú blízku rodinu. No a niekedy to robím v riadnom strese na poslednú chvíľu, ale tento rok som to riešil v predstihu

Miroslav Kubičár: Darčeky kupujem už od januára, „keď mi cinkne niečo do nosa“. Kupujem drobnosti, ktoré potešia. Veľa kníh a ešte stále hračky.

Rudolf Marman: Vzťah k darom mám veľmi pozitívny. Skôr preferujem menšie dary a nech ich je radšej viac. Ale záleží to od okolností. V každom prípade, omnoho radšej obdarúvam ja, než som obdarovaný. Musím sa priznať, že nakupujem skôr na poslednú chvíľu. Vačšinou týždeň pred Vianocami.

Miroslav Bučko: Materiálny dar nie je dôležitý, ale maličkosť vždy poteší. Návšteva pre rodiny blízke je dôležitejšia ako dar. Tá doba sa už minula. Preferujem malé darčeky hoci aj len jeden. Nakupujem darčeky priebežne.

Čo by ste si pod stromčekom chceli nájsť vy? Ste dohodnutí s blízkymi? Alebo máte radšej prekvapenia?

Roman Špaček: O tom vôbec nepremýšľam. Nechám sa vždy prekvapiť, najmä manželkou.

Irena Kováčiková: Nemám vysnívaný konkrétny darček, poteším sa každému, ktorý mi darujú.

Ivan Kubiš: Neviem o ničom konkrétnom. Ako som už povedal, som človek, ktorý radšej obdarúva druhých, na hmotné dary si nepotrpím. Všetko, čo potrebujem mám.

Ján Riško: Nič konkrétne pod stromček som si neželal, takže sa nechám prekvapiť.

Peter Bílik: Keď to zrekapitulujem, ja mám úplne všetko, čo potrebujem. Vianoce pre mňa nie sú o darčekoch, ale o rodine.

Miroslav Kubičár: Neočakávam prekvapenia. Pre moju úprimnosť by sa mi mohlo stať, že neprekryjem rozčarovanie z nevítaného daru. Ešte nedostávam ponožky, ale kniha, CD, káva a sladkosť, to je vždy na istotu. Z toho sa vždy úprimne teším.

Rudolf Marman: Mám rád prekvapenia, nikdy som nemal rád, keď som vopred vedel, čo nájdem pod stromčekom.

Miroslav Bučko: Úprimné, šťastné deti a manželku… a chcem oddychovať.

 

Aký vianočný darček vám doposiaľ najviac utkvel v pamäti?

Roman Špaček: Žiadny darček nemal pre mňa asi takú hodnotu, aby som si naň pamätal.

Irena Kováčiková: Keď som bola malá – bola to hovoriaca bábika. V súčasnosti sa teším každému darčeku, ktorý je darovaný z lásky.

Ivan Kubiš: Nespomínam si. Ja si vážim každý dar, aj keď je to len maličkosť. Vianoce nie sú o darčekoch a my sa veľkými darmi neobdarúvame. Ide hlavne o to, že je rodina pokope.

Ján Riško: Takým netradičným, ale o to potešujúcejším darčekom bolo, keď mi deti pri vianočnom stromčeku oznámili, že sa im už v predtermínoch podarilo urobiť všetky skúšky za aktuálny semester.

Peter Bílik: Ani nie darček, ako to, keď už bol s nami pri Štedrej večeri nový člen rodiny, môj syn. To boli asi moje naj Vianoce. A tento rok to bude opäť nádherné, rozrástli sme sa o ďalšieho člena

Miroslav Kubičár: Príchod nášho syna sa konal dlhšie, ako je zvykom. Manželka bola v nemocnici štyri mesiace vrátane Vianoc. Práve vtedy sme s dcérkou mali ako vianočný stromček menšiu čiernu borovicu. Bola krásna a hlavne neopadávala. A tak, na prianie mojej manželky, počkala na príchod mojich blízkych až do polovice apríla.

Rudolf Marman: Zo všetkých darčekov, ktorých už bolo veľmi veľa, si najviac pamätám jeden z detstva. Spolu s bratom sme dostali lyže. Tak veľmi som sa im tešil, že som ich mal vedľa seba v posteli až do rána.

Miroslav Bučko: Dve malé a šťastné deti Barborku a Tamarku, pri ktorých bolo veľa darčekov pod stromčekom.

 

Ako vyzerá váš Štedrý deň, kým večer „príde Ježiško?“

Roman Špaček: Striedavo – oblačno. Príprava býva niekedy ťažká.

Irena Kováčiková: Doobeda spolu varíme, chystáme štedrovečerný stôl, popritom zdobíme živý stromček, pozeráme rozprávky, počúvame koledy. Po návšteve služieb božích v kostole sadáme k štedrovečernému stolu a po večeri rozbaľujeme darčeky.

Ivan Kubiš: Doobeda ešte vybavujem pracovné záležitosti a Štedrý deň u mňa začína až poobede návštevou kostola a klasickou Štedrou večerou, ktorú od rána pripravuje manželka.

Ján Riško: Venujem sa rodine, zdobíme stromček, chystáme večeru a pripravujeme sa na večer.

Peter Bílik: Pohoda, radosť, príprava jedál, pozeranie rozprávok, prechádzka s deťmi, čas strávený asi najužitočnejším spôsobom

Miroslav Kubičár: Upratovanie, hľadanie dávno kúpených darčekov, balenie, rozdeľovanie.

Rudolf Marman: U nás je tradíciou, že doobedu ja s deťmi zdobíme stromček. Potom idem navštíviť rodičov a babku. Chodím sám, pretože dodržiavame zvyk, že žiadna žena by nemala ísť na Štedrý deň do druhého bytu alebo inej rodiny. Môže ísť iba muž, aby im nezobral šťastie. Manželka zatiaľ pripravuje vianočné menu a večer sa všetci spolu zídeme pri štedrovečernom stole a pri stromčeku.

 

S kým budete zdieľať štedrú večeru? Bude tradičná? So všetkými zvykmi, ktoré k nej patria?

Roman Špaček: Tradične so svojou rodinou. So všetkými zvykmi, ba ešte viac.

Irena Kováčiková: Tradičná Štedrá večera bude s mojou rodinou aj so všetkými zvykmi, ktoré máme zaužívané.

Ivan Kubiš: Každá rodina má svoje zaužívané zvyky. Ale áno, bude tradičná s najbližšou rodinou.

Ján Riško: Štedrý večer trávime spoločne celá rodina a patria k tomu samozrejme aj tradície a zvyky.

Peter Bílik: Štedrá večera je vždy tradičná, s dodržiavaním zvykov, ktoré máme z rodiny, či už ja, ako rodák z Púchova, ale aj ženine, keďže pochádza z Oravy.

Miroslav Kubičár: S najbližšími, naša päťčlenná rodina, babka z jednej strany a dedko z druhej strany. Modlitby oboch vierovyznaní, oblátky, med, kapustnica. A k tomu sviečka a hudba z hracej skrinky, ktorá nám hráva už asi 40 rokov, ako spomienka na jedného veľmi blízkeho človeka.

Rudolf Marman: My každý rok trávime Štedrý večer s mojimi rodičmi. Patria k tomu všetky tradičné rituály, ktoré štedrá večera obnáša. Samozrejme nemôžeme vynechať spoločnú modlitbu a krížik na čelo s medom.

Miroslav Bučko: S manželkou a deťmi Barborkou a Tamarkou. Tradičná večera a zvyky.

 

Aký vianočný darček by ste dopriali Púchovčanom? Čo im želáte?

Roman Špaček: Aby mali ľudia radi prácu, ktorú vykonávajú a tá ich robila šťastnými. Aby sa každý deň snažili byť o kúsok lepšími. Aby si udržiavali tradičné hodnoty – rodinu, vieru, nádej a lásku.

Irena Kováčiková: Púchovčanom želám pokoj, lásku, porozumenie a dobrých ľudí okolo seba.

Ivan Kubiš: Želám im pokojné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a hlavne veľa zdravia, radosti, lásky a pohody v novom roku 2016.

Ján Riško: Určite by sa našlo veľa hmotných darov, ktoré by som doprial všetkým k ich úžitku. Osobne však nad všetky tieto hmotné dobrá staviam pokojné prežívanie týchto dní, vzájomné porozumenie a lásku.

Peter Bílik: Želám im, aby si uvedomili, že to najdôležitejšie čo v živote majú, je ich rodina, nech spomalia a užijú si veľa pohody v rodinnom kruhu a že dávať je viac ako prijímať, že milovať je najväčší dar, aký človek mohol dostať. Želám pekné a pohodové Vianoce!!!

Miroslav Kubičár: Hrubú čiaru za minulosťou a pohľad dopredu. Nikdy som nechápal ambície vlád, ministrov, ktorí pri nástupe do funkcie prišli nepripravení na vládnutie a schopní len na spisovanie všakovakých kníh, červených, bielych, či iných. O to viac som zmätený, keď to pozorujem v našom, mojom, meste. Profesionál si váži výsledky práce svojich predchodcov a vyvarováva sa ich chybám. Negácia, zloba a nenávisť neplodia nič pozitívne. Takže Púchovčanom želám zdravie, spokojnosť a pokoj v našom krásnom malomestečku.

Rudolf Marman: Púchovčanom prajem šťastie, zdravie, pokoj, Božie požehnanie, aby sme sa tu mali všetci radi, aby sme si navzájom nezávideli. A samozrejme, aby si pod stromčekom našli všetko, čo si želajú. A to nielen na materiálnej úrovni.

Miroslav Bučko: Pochopiť, že prichádza postupná zmena, ktorá je a bude úprimná. Pokoj v rodinách, veľa zdravia a šťastia počas nasledujúceho roku 2016.

Za odpovede poďakovala Veronika Klobučníková