Exkurzia: Smer Osvienčim

623

Keď sa povie Osvienčim, každého hneď napadne „koncentrák“, veľa mŕtvych, Židia… No a tam sme sa my, deviataci zo Základnej školy J. A. Komenského 9. októbra vybrali.

Autobus nás doviezol na miesto určenia. Spočiatku to vyzeralo úplne normálne, ako obyčajné tehlové budovy. To, čo bolo vo vnútri sa ale vôbec nezhodovalo s vonkajším výzorom. Jednak, keby som sa na takéto miesto dostala sama, tak by to bolo pre mňa hotové bludisko, ale ľudia tu žili a trpeli. Vyzerali ako živé mŕtvoly, na ktorých sa rebrá dali rátať. Najstrašnejšie bolo, v akých podmienkach žili, či umierali. Sprievodcovia to opisovali neskutočne reálne. Význam týmto slovám dodali vtedy, keď na dvoch miestach absolútne nerozprávali. Slzy na krajíčku mal nejeden z nás. Depresívne, hrozné, ťažko predstaviteľné, neskutočné… Tak opisovali svoje pocity z miesta moji spolužiaci.

Bol to veľmi silný zážitok a to čo sa tam dialo, sa v dnešnej dobe nedá ani predstaviť. No aj tak sa to stalo. A z histórie to nevymažeme. Aby sme prišli na iné myšlienky a aspoň trošku zabudli na to, čo sme videli a počuli v Osvienčime, postupovali sme do Auchanu – obchodného centra, ktoré sme si nemohli odpustiť a naspäť do sladkého domova. Ďakujem za seba a všetkých spolužiakov pani učiteľkám, ktoré mali odvahu s nami niekam ísť, sprievodkyniam, ktoré sa nás snažili zaujať a tiež pánovi šoférovi, že sa z nás nezbláznil, neutiekol z autobusu a neodišiel bez nás. Bolo to veľmi zaujímavé a poučné. Dúfam, že tento svet nebude pokračovať v takýchto veciach, ale naopak sa zmení k lepšiemu.

Natália Ďurčeková, 9. B