Kreslo majstra košikára

66

Zbierkovým predmetom mesiaca apríl 2023 je kreslo majstra košikára. Výrobky pletené z prútia boli v minulosti bežnou súčasťou každého hospodárstva. Z prútia, koreňov, lubov, kukuričného šúpolia a aj slamy bolo možné vyrobiť takmer akýkoľvek predmet dennej potreby.

V našom regióne najvýznamnejšou, a v priestore súčasného Slovenska najstaršou, bola dielňa v Beluši, ale z tej sa do dnešných čias takmer nič nezachovalo. Od 20. rokov 20. storočia fungovala v Slavnici – v Domove slovenských mrzáčkov – okrem iných aj košikárska dielňa, ktorá v rámci terapie pre chovancov a deti z chudobnejších rodín dávala možnosť vyučiť sa remeslu. V spomínanom období kupovali pozemky zaniknutých majerov na Považí obyvatelia severných chudobnejších častí bývalej Trenčianskej župy. Takto sa do Slavnice, presnejšie do Vaskej, dostala aj rodina Mikuláša Bugáňa z Dolného Vadičova, ktorý sa ako chlapec učil a neskôr úspešne vyučil vo vyššie spomenutej dielni. Vyrábali tu nábytok a interiérové doplnky: kreslá, stolíky, stojany na kvety, vázy, police atď. Výrobky dosahovali vysokú remeselnú úroveň a boli určené dokonca aj pre viedenské domácnosti. Pre svoje domácnosti a sedliakov z okolia vyrábal Mikuláš Bugáň koše rôznych veľkostí a na rôzne príležitosti (napr. krstinový), košíky na mliekové fľaše, či hračky pre deti. Charakteristické boli svojím dokonalým prevedením aj vďaka starostlivo vyberanému prútiu, ktoré použil či už z vŕb pri Váhu, alebo zo sadu, kde pestovali šľachtenú vŕbu. Z učňa sa stal tovariš a z tovariša majster Mikuláš Bugáň, ktorý vyrábal košíky až svojej smrti.

Nášmu múzeu sa podarilo získať do zbierok zopár jeho výrobkov, pracovných nástrojov a dokumentov. Na fotografii je výber predmetov vyrobených košikárskym majstrom M. Bugáňom: kreslo, kôš na mliekové fľaše, kôš na zeleninu, veľkonočný korbáč a pracovný nástroj šidlo.

Richard Benech, etnológ múzea
Foto: Janka Chudovská
Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici