Okno do minulosti XIII.: Koniec 2. svet. vojny v Púchove a okolí I.

738

V posledných týždňoch si v jednotlivých regiónoch územia Slovenska pripomíname 71. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Nie je tomu inak ani v Púchove a blízkom okolí. 30. apríla 1945 opustili nacistické vojská aj náš okres, čím sa zavŕšil proces ich vytláčania spojeneckými vojakmi z celého Slovenska. Aké boli posledné vojnové dni v okresnom mestečku a blízkych obciach si pripomenieme aj týmto článkom.

Nemci začali ustupovať

Od januára 1945 sa situácia v Púchove neustále vyhrocovala. Dovtedy prichádzali nemecké vojská z Protektorátu cez Púchovskú dolinu a mesto smerom na východ, od začiatku roku 1945 sa táto armáda začala sťahovať opačným smerom – na Moravu. Obyvatelia sa často utekali skryť do pivníc pred náletmi a poplachmi. Sovietske lietadlá častokrát bombardovali komunikačné spojenia. Takýmto spôsobom 16. apríla 1945 zasiahla bomba aj železničnú stanicu, kde zahynuli dvaja civili – 21-ročný Augustín Paliesek a 15-ročný František Novosád. Pri postupnom ústupe a sťahovaní nemeckých vojsk z územia Slovenska cez tento región bol gazdom zhabaný veľký počet kusov dobytka a koní. S blížiacim sa frontom bol čoraz väčší nedostatok tovarov v obchodoch, z tohto dôvodu sa darilo čiernemu trhu. Ceny niektorých základných potravín vystúpali do vysokých čísiel. Pracovná morálka pri kopaní zákopov pri železničnej stanici upadala a Nemci strašili miestnych obyvateľov rozprávaním rôznych príhod o zverstvách, ktoré páchajú prichádzajúce sovietske vojská.

žel. most PU

Ústupu nemeckých vojakov neodolal ani železničný most cez Váh v Púchove.

8. apríla 1945 vyhodila nemecká armáda do vzduchu stavidlá na dolnokočkovskom vodnom diele, aby zabránila postupu partizánov a tým sa začala séria výbuchov, ktoré poškodzovali všetky mosty v mestečku a okolí. Maďarské vojská, ktoré boli tiež v meste prítomné, postavili na poliach v blízkosti Štefánikovej ulice protilietadlové delá, ktorými sa snažili ostreľovať spojenecké lietadlá. Predposledný aprílový deň roku 1945 sa z Púchova a okolia začali sťahovať všetci vojaci. Ako poslední odchádzali tí, ktorí mali zničiť posledné komunikačné spojenia. Pomocou železničných vagónov sa Nemci pokúšali odviezť strojné zariadenie zbrojárskych závodov z Považskej Bystrice. Vyhodili za sebou železničný most pri Milochove a Nosiciach. V tom čase nariadila maďarským vojakom podmínovať a zničiť železničné mostné polia vedúce cez Púchovskú dolinu. Miestnym obyvateľom sa ich podarilo uplatiť a zničené boli len „na oko“. Pri obhliadke to Nemci zistili a podmínovanie a vyhodenie do vzduchu dokončili sami.

synag

Nemci pri ústupe zničili i synagógu v Lúkach.

Na železničnej trati generála M. R. Štefánika vedúcej z Púchova do Horného Lidča na Morave bol zničený most cez Váh a mosty pri Záriečí a Lúkach pod Makytou. Nemci pri ústupe za sebou ničili i ďalšie strojné zariadenia železnice a telegrafné spojenie. Spomínané vybavenie zbrojovky sa im nepodarilo odviesť, a tak ho pri obci Dohňany zapálili. Pre Púchov bolo najväčšou stratou zničenie cestného mostu. Obyvatelia vedeli o pripravovanej akcii Nemcov, a tak tí, ktorí bývali v jeho blízkosti, ešte večer 29. apríla 1945 pootvárali okná na domoch, aby neboli poškodené. Následne sa schovali do pivníc alebo odišli k rodinám a známym mimo mestečka. Všetkých 5 dvojitých železných oblúkov mosta bolo vyhodených do povetria nasledujúci deň o 5,45 hod. ráno. Veľká explózia poškodila viaceré budovy, ako napr. Hotel Kanada alebo evanjelický kostol na Moravskej ulici. Nemcom sa podarilo ustúpiť bez jediného výstrelu.

Pavol Makyna

(pokračovanie v ďalšom čísle Púchovských novín)