Púchovská kultúra – nové poznatky z archeologických výzkumov

1475

Názov „púchovská kultúra“ je odvodený od náleziska Púchovská skala. Podstatnú zložku ľudu púchovskej kultúry tvorila miestna lužická kultúra a Kelti, ktorí sa v jej prostredí usídlili a vytvorili vyspelú svojráznu kultúru, ktorá vo viacerých sférach predstihla aj nasledujúce, mladšie kultúry.

Archeologické nálezy a výskumy

Základom púchovskej kultúry bol rozvoj remesiel. Kováčstvo produkovalo široký sortiment poľnohospodárskeho náradia a zbraní, dokázali vyrábať zložité bronzové šperky, vysokú úroveň dosiahla výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu aj technológia jej výpalu. Početné depoty železných nástrojov a náradia svedčia o rozšírení hutníctva, napriek tomu sú nálezy takýchto zariadení doby laténskej veľmi vzácne. Možno sú stále „ukryté“ niekde v dolinkách v blízkosti zdroja železnej rudy a súčasne aj zdroja tečúcej vody, ktorá bola podmienkou vzniku už objavených areálov úpravovní rúd z obdobia neskorého stredoveku až novoveku. Terénne relikty po banských a hutníckych činnostiach po 2000 rokoch už nebude ľahké rozlíšiť, navyše môžu byť zničené podstatne mladšou ťažbou.

poľnohospodárstve využívali železné radlá, radlice, krojidlá (čeriesla), brány pripomínajúce skôr hrable, kosáky a motyky. Krojidlo je v dobe laténskej na Slovensku vzácnym nálezom, našli sa tri, z toho jedno na Skale v Mestečku. Je masívne, dlhé 430 mm a sú na ňom otlačené steblá pšenice, zrejme bolo dlhú dobu uskladnené pod vrstvou suchej slamy. Nálezy motýk laténskeho obdobia Slovenska sú tiež nepočetné, jedna sa našla napr. aj v Púchove. Jediná známa motyka-klčovnica zo Slovenska pochádza tiež zo skaly v Mestečku.

V stredoeurópskom prostredí sa Kelti (jeden z prvých historicky známych európskych barbarských národov) zaslúžili o razbu mincí. Na území Slovenska začali Kelti s razbou v polovici 3. stor. p.n.l. v južnej oblasti a v závere 2. stor. p.n.l. pristúpili k výrobe mincí aj oblasti severného Slovenska osídlené púchovskou kultúrou. Po prvýkrát sa na našom území razia mince a používa písmo (latinka), na minciach sa objavujú nápisy ako BIATEC, NONNOS, CAT a mnohé iné. Početné nálezy mincí z Horného Považia (Skalka nad Váhom, Košeca, Púchov, Nimnica, Udiča) svedčia o obchodnej trase vedenej týmto územím. Spočiatku napodobňovali antické mince, postupom času začali používať vlastné symboly kultového charakteru, koník na reverze mincí s hrboľom (razených na severnom Slovensku v prostredí púchovskej kultúry) reprezentuje niektoré božstvo keltského panteónu. Po zániku púchovskej kultúry a keltského osídlenia zanikla na celé tisícročie i razba mincí na našom území.

Poklad šperkov a mincí bol nájdený v katastri obce Stupné. Ide o nález z rozhrania 2.- 1. storočia p.n.l. pozostávajúci z dvoch zlatých kruhových šperkov s lupienkami po obvode a štyroch zlatých mincí. Význam nálezu spočíva v rozšírení okruhu archeologických lokalít púchovskej kultúry a v objave doteraz neznámeho variantu mince púchovskej kultúry s vtáčou hlavou na jednej strane a nezrozumiteľnou kresbou na strane druhej. Šperky boli vyrobené vyspelou zlatníckou technikou s priletovanými lupienkami. Doteraz boli nájdené 4 takéto šperky, všetky na území púchovskej kultúry. Podľa Júliusa Fröhlicha je tento ďalší nález dôkazom, že nejde o dovoz z keltského prostredia ako sa doteraz predpokladalo. Naopak, objavil sa typický šperk púchovskej kultúry. V blízkosti tohto pokladu sa našla ešte sekerka, strieborná spona a ďalšie dve strieborné mince – tentokrát úplne neznámeho typu, ktoré nateraz nemožno pripísať žiadnej kultúre, iba skonštatovať, že sa podobajú gréckym a macedónskym razbám. Sekerka je celoželezná (včítane rukoväte), ozdobne tvarovaná, nebola určená na bežné použitie, ide o rituálny predmet. Miesto nálezu celého depotu bude zrejme obetným miestom púchovskej kultúry.

Nové nálezy priniesol i minuloročný výskum Trenčianskeho múzea s pomocou OZ Hradiská v Dolnej Marikovej. Zachytili aj osídlenie z obdobia púchovskej kultúry, fragmenty keramiky, železné poľnohospodárske náradie, hroty šípov, nože. Nájdený zdobený bronzový závesok bol pôvodne náramkom, keď sa zlomil, bol reutilizovaný a znova používaný ako závesok. Pre veľký počet a význam nálezov výskum nebol ukončený a pokračuje aj v roku 2017.

Zánik púchovskej kultúry

Dôležitým zdrojom informácií sú hrobové nálezy, pohrebiská púchovskej kultúry sa však nenašli. Poznáme dva hroby z konca doby laténskej s neistými nálezovými okolnosťami z Ihríšť a z Cífera – obsahovali bojovnícku výbavu przeworskej kultúry. Útok prišiel vo viacerých vlnách. Tesne pred zlomom letopočtov ide o plošne sledovateľný jav súvisiaci buď s expanziou z územia kvádskeho kráľa Vannia a možno aj o kolonizačné pokusy przeworskej kultúry. Dva katastrofické zánikové horizonty sú najlepšie zdokumentované na Liptovskej Mare, ale napríklad aj v Jasenici. Na severozápadnom Považí zaniklo jedenásť z trinástich hradísk. V nasledujúcom období bol obnovený napr. hrádok Košeca-Nozdrovice, stal sa regionálnym centrom obchodu, púchovská kultúra sa prispôsobila. V druhej polovici druhého storočia n.l. prepukli markomanské vojny a púchovská kultúra definitívne podľahla. Na jej zničení sa podieľali Germáni, Dáci a rímske vojská vedené Marcom Aureliom, teda útoky z viacerých strán vo viacerých vlnách. Čo sa stalo s obyvateľstvom, ktoré prežilo, nie je známe.

Zdroj: A. Slaná, Z. Staneková: Doklady poľnohospodárstva púchovskej kultúry na území severozápadného Slovenska (2014), J. Fröhlich: Folia numismatica 30/1 (2016), P. Schreiber: Dolná Mariková – Široká, archeologický výskum (2016)

Ilustračné fotky: predmety z Púchovského múzea v Župnom dome

Stanislava Flimmelová