Smrtná a Kvetná nedeľa v púchovskej doline

69

Nasledovný text vznikol na základe výskumnej správy Márie Kubicovej, ktorá v roku 1955 robila vo viacerých obciach púchovskej a marikovskej doliny terénne výskumy kalendárnych zvykov a obradovej poézie. Správa je uložená v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave.

Pred Veľkou nocou mládenci chystali korbáče a dievky kraslice. Obecní hlásnici si na Veľkú noc chodievali po domoch po výslužku.

V Strelenke chodili na Smrtnú nedeľu poobede mladé dievčatá v rade po ulici a spievali:

Smrtná nedeľa, des kľúče dala,
dala som ich dala svatému Júri,
aby Júri stal, pole odmykal,
aby tráva rôstla, tráva zelená
až po kolená,
všelijaké kvítí, čo po poli svítí.
Fialka modrá, húska divoká, letí z vysoka,
volá na oráčka, volá na sedláčka,
neor zhuboka.
A ja neorú, ani nemóžu,
koníčky mne ustávajú
a sám nemóžu.

O týždeň po Smrtnej nedeli je Kvetná nedeľa. Na Kvetnú nedeľu chodili dievčatá s májom. Zvyk bol známy v celej púchovskej doline. Záriečské dievčatá pritom spievali:

Jezu Kriste, pane milý,
beránku boží nevinný,
vznesls, vznesls
na kríž ruce svoje
pro ne – pro nespravodlivosti moje.
Keď dievčatá dospievali uvedenú pieseň, dostali za to vajíčka.

Potom ešte zaspievali:

Pán Boh zaplať, gazdinka,
nové leto, hej háj, nové leto,
sbohom buďte gazdinka,
hej háj, nové leto.

Májik býval z bielej vŕby alebo z brezy. Chodenie s májikom bolo známe v Záriečí, na Lúkach, v Lysej, v Dubkovej, na Lazoch pod Makytou. Dávnejšie chodili s májom dievčatá, neskôr v niektorých lokalitách Rómovia, niekde školské deti.

Na Kvetnú nedeľu sa svätili bahniatka. Tie si v katolíckych rodinách dávali v domoch za sväté obrazy.  Ľudia verili, že ich ochránia pred búrkou, bleskom, hromobitím a požiarom. Gazdovia ich dávali aj do obilia, aby mu vraj búrka neuškodila. U evanjelikov neboli takéto sväteniny rozšírené.

Petronela Rágulová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
Foto: Šúpolienky vyrobila Soňa Belokostolská, archív Vm v PB