Staré veľkonočné zvyky v púchovskej doline

287
Lazy pod Makytou, osada Rieka. Foto M. Kiripolský, 1979. Archív Vm v PB.

Nasledovný text vznikol na základe výskumnej správy Márie Kubicovej, ktorá v roku 1955 robila vo viacerých obciach púchovskej doliny terénne výskumy kalendárnych zvykov a obradovej poézie. Správa je uložená v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave.

Zelený štvrtok

Pani Pastorková zo Záriečia spomínala, že na Zelený štvrtok chodili chlapci sypať mravcov dievčatám. Prišli k nim do izby a nasypali tam mravcov, niekedy aj do postele. Mravce vraj im mali priniesť šťastie (keďže ich je veľmi veľa). Keď chlapci zabudli nasypať mravcov do domu, kde bývalo slobodné dievča, veštilo to nešťastie. Mravcov vraj sypali aj preto, aby bolo toľko žita, koľko je mravcov.

Na Zelený štvrtok chodili gazdovia narezať liesky ešte pred východom Slnka. Halúzka sa skrútila do okrúhleho venčeka a zložila na „cedák“ (na cedenie mlieka) – aby kravičku nebolelo vemeno.

V tento deň sa trhali rôzne zelinky a dávali ich na Veľký piatok kravám, aby im vraj bosorky nepočarili. V Záriečí spomínali oman, marunku, v Marikovej trhali pľúcnik, maslín. Bylinky potĺkli a spolu s pečivom dali zjesť kravám.

Veľký piatok

Na Veľký piatok ľudia vstali zavčas rána a išli sa poumývať na potok. Umývali sa ešte pred východom Slnka, aby boli zdraví. Poumývali si celé telo, aby vraj od nich odišla choroba. K potoku utekali naboso a v spodnom odeve. Taktiež kravám na Veľký piatok umyli zvonce. Gazdiné v pôstny deň napiekli makové šúľanky – aby aj klasy boli také veľké ako šúľance.

Pani Pastorková zo Záriečia spomínala pranostiku: Veľký piatok daždivý, robí rok žíznivý; teda ak na Veľký piatok prší, počas ďalšieho obdobia bude veľké sucho.

Mlieko na Veľký piatok cedili cez „cedák“ ovinutý šípkovým krom – aby bosorky nemali prístup k mlieku. Viacerí informátori spomínali, že v tento deň sa verilo v silnú moc bosoriek, preto robili mnohé čary. V Strelenke a v Marikovej gazdinky chodili na magickú rastlinu biele neto, ktorá je vraj čarovná. Taktiež vtedy zbierali aj rôzne korienky.

Žena a muž zo Záriečia. Foto Š. Gardoň, 1986. Archív Vm v PB.

Biela sobota

Deň pred Bielou sobotou sa varila v Strelenke bečková polievka z kapusty, polievku volali aj zelnica. Na Bielu sobotu sa liala kapustová polievka na biele vŕby pri potoku, zvyk udržiavali mladé dievky.

Veľkonočná nedeľa

Počas veľkonočnej nedele začali mládenci poobede pliesť korbáče. Pri šibaní sa hovorilo:

Šibi, ryby, masné ryby,
hore vešky, dole svrab,
dávaj vajcia od korbáča
a kej nedáš, vyšibám ca.

Dievky farbili vajíčka počas celého veľkonočného týždňa – v púchovskej doline ich volali krašlice. Farbili ich pomocou vosku – tie volali priepisky, neskôr sa na vajíčka začali vyškrabávať kvietky.

V Záriečí chodievali v nedeľu večer mládenci s kvitom (tak nazývali lieh). Chodievalo ich aj 10-12. Keď prišli do domu, vždy ich privítali, pohostili, mládenci vytancovali dievky.

Veľkonočný pondelok

Zavčas rána chodili mládenci oblievať a šibať dievčatá. Vždy chodilo niekoľko mládencov pospolu. Keď ich pooblievali, rozišli sa domov. Poobede išli opäť do tých domov, kde šibali dievky, na malé pohostenie, pritom dostávali krašlice. Pri návštevách spievali rôzne piesne, napríklad:

Hore dzedzinu mládzenci idú,
oni vendú k nám,
mám ja izbičku nezametenú,
čo oni povedzia nám.
Mamko, mamičko, tatko tatíčko,
chojce trošku ven,
prehovorce k ním dve – tri slovíčka,
kým si ja zamecem zem.
Izbu zamietla, smeci vyniesla,
pojce chlapci k nám,
uvila som vám pekné perečko
dneska večer vám ho dám.
Ej, horička jedľová, čo sa nezelenáš?
Očká sa čerňajú, líčka červeňajú,
ej, čo sa nevydávaš?
Ej, ja bych sa vydala, ale som za vodu,
voda je široká a je aj huboká,
nemôžem presť cez ňu.

Mládenci chodili oblievať a šibať aj do susedných dedín v okolí.

Petronela Rágulová,
Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici