Vznik Slovenského štátu pred 80-timi rokmi podľa púchovskej kroniky

624
Jozef Tiso a Adolf Hitler (wikimedia.org)

Tento týždeň uplynulo 80 rokov od rozbitia Československej republiky, ktorej západnú časť (Čechy a Moravu) dňa 15. marca 1939 obsadila nemecká armáda. Adolf Hitler dva dni pred napadnutím Československa doporučil Jozefovi Tisovi na rokovaní v Berlíne, aby slovenskí politickí reprezentanti vyhlásili odtrhnutie Slovenska od Československa, inak jeho územie ponechá Maďarom. Dňa 14. marca 1939 Snem Slovenskej krajiny pod touto hrozbou vyhlásil vznik Slovenského štátu. Našim čitateľom prinášame prepis záznamov púchovskej kroniky z tohto obdobia.

Rok 1938

Od 1. januára stal sa platný novozaložený kataster obce Púchov, v ktorom sú staré miery zrušené.

Tento rok začal v dusivej atmosfére medzinárodnej politiky. Politické udalosti a ich prudký spád odrážal sa aj v súkromnom živote našich občanov.

25. januára večer objavila sa na severozápade veľká žiara. Hasiči dali vytrúbiť na poplach a s motorovou striekačkou išli smerom na Lúky. Nakoľko sa k žiare vôbec nepribližovali, vrátili sa naspäť. Na druhý deň noviny priniesli správu, že to bola polárna žiara. Takto nastúpili hasiči z celého okolia, ba i na Morave. Na uliciach zhromaždení ľudia videli v tom zlé znamenie, že bude vojna.

1. februára zastupiteľstvo obce Púchov na mimoriadnom zasadnutí jednohlasne zvolilo p. Dr. Milana Hodžu, univerzitného profesora a predsedu vlády ČSR za čestného občana obce Púchov.

10. marca ujal sa svojho úradu novozvolený evanjelický farár Peter Škodáček.

31. marca odišiel Ján Hoffman, hlavný notársky tajomník do trvalej výslužby.

26. marca koncertoval v Púchove Spevácky zbor slovenských učiteľov. Odpoludnia bol koncert pre žiakov, večer pre dospelých. Návšteva večer bola tak malá, že to až zarážalo a bolelo všetkých prítomných Slovákov, ktorí prišli vypočuť koncert najlepšieho speváckeho zboru na Slovensku. Pripomenúť treba, že tunajší českí úradníci koncert úplne ignorovali.

Na turičnom manifestačnom zhromaždení HSĽS v Bratislave bolo z Púchova asi 170 občanov.

21. mája povolaný bol do zbrane jeden ročník.

V máji bol v Púchove okrskový zjazd evanjelickej mládeže.

26. júla obecné zastupiteľstvo schválilo nový organizačný štátu, podľa ktorého je systemizované miesto riadneho účtovníka pri obecnom úrade.

16. augusta o 23. hod. 5 min. zomrel Andrej Hlinka v Ružomberku. Z Púchova boli na pohrebe Orli v krojoch a hodne občanov, počtom asi 260. Počas pohrebu vyzváňali zvony na celom Slovensku.

23. augusta následkom veľkých dažďov vylial sa Váh a urobil na poli menšie škody.

14. septembra vyhlásená bola čiastočná mobilizácia. Záložníci odprevádzaní boli na stanicu plačom svojej rodiny, manželiek a detí… Počas mobilizácie miestna Národná garda riadne vyzbrojená vojenskými puškami postavila stráže na dôležité miesta. Občania stále robia veľké nákupy šatstva, obuvi a potravín.

6. októbra Hlinkova ľudová strana za účasti ostatných politických strán vyhlásila v Žiline autonómiu Slovenska a žiadala okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku. Slováci a Česi dohodli sa síce neskoro, ale tak, že každý bude pánom na svojom. Vláda slovenských vecí prešla do rúk slovenskej vlády v Bratislave. Celý národ sa zjednotil pod vedením Hlinkovej ľudovej strany – strany národnej jednoty. Vyhlásenie autonómie Slovenska oznámené bolo púchovskému obyvateľstvu ešte v ten deň večer v Katolíckom kultúrnom dome predsedom strany Dr. H. Radom za veľkého nadšenia prítomných, ktorých bolo toľko, že miestnosť nestačila, takže obsadený bol i dvor a čiastka námestia. K zhromaždenému obecenstvu prehovoril obvodný tajomník strany z Nitry Vojtech Višňovský a miestny dekan Viktor Kallay, ktorý varoval prítomných, aby sa nedopúšťali výtržností. Následok autonómie bol, že väčšina českých úradníkov a učiteľov bola daná k dispozícii pražskej vláde a tak museli prepustiť miesta Slovákom. Mnohí neradi odchádzali dúfajúc, že sa to – lebo ono zmení v ich prospech. Z Púchova tak odišlo asi 30 úradníkov, s rodinami asi 80 osôb.

10. októbra večer zvolala miestna organizácia HSĽS schôdzu do Katolíckeho kultúrneho domu, na ktorej založená bola Hlinkova garda (HG) v Púchove. Za veliteľa zvolený bol nadporučík v zálohe Ján Kubolec, verný tajomník, ktorý bol t.č. narukovaný. Za členov prijatí boli len politicky spoľahliví, počtom asi 200. Gardisti schádzali sa každý týždeň 2-3 razy v Katolíckom kultúrnom dome. Na programe bolo cvičenie, pochodové piesne, aktuálne prednášky a v nedeľu gardistická rozhlasová škola.

12. októbra nastúpil nový okresný náčelník Viktor Onderko.

Po vyhlásení autonómie zrušené boli tieto spolky: Orol (ktorého majetok prevzali Katolícke spolky), Sokol (majetok prevzala HG) a okresný osvetový zbor (ktorého majetok prevzal miestny odbor Matice slovenskej).

Od 20. do 30. októbra boli prechodne ubytovaní v štátnej ľudovej škole naši vojaci, väčšinou z Podkarpatskej Rusi.

15. októbra precestovala cez púchovskú stanicu slovenská vláda. Pozdravená bola členmi strany, HG, školskou mládežou a početným obecenstvom.

30. októbra v deň 20. výročia Martinskej deklarácie obecné zastupiteľstvo sa jednomyseľne uznieslo pomenovať Námestie slobody Námestím A. Hlinku a Komenského ulicu ulicou M. Rázusa. Večer HSĽS za spolupráce HG oslávila 20. výročie Martinskej deklarácia. Slávnostnú reč mal dp. Dr. Kalina, farár z Pruského.

V lete zamorené bolo celé púchovské okolie – až na 98% – slintavkou a krívačkou. V Púchove zahynulo len niekoľko teliec. Gazdovia utrpeli mnoho škody následkom nepoužívateľného mlieka a neschopnosti dobytka k ťažným prácam.

Zavedený bol nový, národný – gardistický pozdrav „Na stráž!“, pri ktorom pravá ruka zdvihla sa hore. Pravá ruka držala sa hore i pri spievaní slovenskej hymny „Hej, Slováci…“

Od októbra v nedeľu a vo sviatok sú obchody zatvorené, v krčmách a hostincoch liehoviny môžu predávať len od 12. hod.

4. novembra zmobilizovaná bola HG. Na dôležitých križovatkách a objektoch postavené boli stráže, revidované a prehliadané boli všetky cez Púchov prechodiace autá a vlaky členmi miestnej HG za pomoci gardistov z okolia. Zámožnejší židia boli zaistení, aby cennosti a peniaze nemohli preniesť do Maďarska. Židovskí príslušníci cudzích štátov odvádzaní boli za hranice. Pohotovosť HG trvala do 12. novembra.

11. novembra založená bola Hlinkova dopravná garda (HDG). Za veliteľa menovaný bol prednosta stanice.

20. novembra bola nedeľa slovenského zjednotenia. Na Námestí A. Hlinku zhromaždeným členom strany, HG a početnému obecenstvu z Púchova i okolia slávnostne prehlásili zástupcovia miestnych politických strán: Mičurovej, agrárnej, sociálno-demokratickej, národno-socialistickej a živnostníckej, že likvidujú svoje strany a pripojujú sa k HSĽS – strany národnej jednoty.

28. novembra utvorený bol v Púchove Národný výbor pod predsedníctvom Alexandra Bezáka, veľkoobchodníka v Púchove.

2. novembra bol arbitrážny súd vo Viedni. Výsledok občanov bolestne prekvapil. Územné zmeny a ďalšie politické udalosti zapríčinili, že do Púchova nasťahovalo sa z odstúpeného územia hodne rodín, ktorí tu zostali až do ukľudnenia pomerov.

30. novembra zvolený bol Národným zhromaždením za prezidenta Česko-Slovenskej republiky prezident Najvyššieho správneho súdu Dr. Emil Hácha.

V decembri, po príchode veliteľa HG Jána Kubolca bola miestna HG zreorganizovaná a začalo sa intenzívnejšie pracovať. Ján Kubolec zvolený bol za okresného veliteľa HG a hneď menoval Michala Tkáča, miestneho učiteľa, miestnym veliteľom HG a ostatných funkcionárov.

1. decembra presídlil do Púchova Školský inšpektorát z Trenčianskej Teplej.

4. decembra na mimoriadnom valnom zhromaždení okresnej HSĽS následkom zmenených pomerov dobrovoľne vzdal sa predsedníctva strany Dr. H. Rado. Za nového predsedu zvolený bol Alexander Bezák.

11. decembra HG Púchovskému okresu skladala sľub do rúk Karola Murgaša v Trenčíne.

18. decembra miestna HG prevzala miestnosti Sokola i kinové stroje so všetkým zariadením do svojej opatery a hneď v ten deň bolo prvé slávnostné kinové predstavenie HG. Miestnosť pomenovaná bola „Hlinkov dom“. Od tej doby všetky schôdze, prednášky a oslavy bývali v Hlinkovom dome.

18. decembra boli voľby do slovenského snemu. Volili osve Nemci, Maďari, Slováci, Česi a Židia. Volilo sa lístkami „áno“ – „nie“. Členovia HG dohliadali na riadny beh volieb v mieste i v celom okrese podľa hesla: „Zajtra ráno každý povie áno“. V púchovskom okrese hlasovalo „áno“ 99,25%.

26. decembra HG, hasiči, strana, školská mládež a početné obecenstvo vítali na púchovskej stanici nového prezidenta Česko-Slovenskej republiky Dr. Emila Háchu, ktorý cestoval za doprovodu slovenskej vlády do Tatier. Podobne bol pozdravený, keď išiel naspäť 31. decembra.

31. decembra bolo sčítanie ľudu, ktoré previedli väčšinou gardisti. Výsledok sčítania bol nasledujúci:

Počet domov: 547, počet domácností: 807, počet zapísaných osôb 3.412, z toho:

(národnosti)

Slovákov                               3.027
Čechov                                    302
Nemcov                                     37
Maďarov                                     6
Poliakov                                      2
Židov                                        34
Iných                                          4

(vierovyznania)

rímsko-katolíkov                    2.745
evanjelikov a. v.                        406
židov                                        215
grécko-katolíkov                         10
reformovaných evanjelikov           4
česko-bratských evanjelikov         9
československej cirkvi                12
bez vyznania                              11

Na Pôžičku hospodárskej obrody Slovenska upísali všetci miestni úradníci a zámožnejší občania i žiaci miestnych škôl.

V tomto roku postavený bol betónový múr na hrádzi na pravom brehu Váhu.

Počet cudzincov, ktorí prišli do Púchova na návštevu, väčšinou cez prázdniny a boli prihlásení na obecnom úrade lebo žandárskej stanici: 22, z Maďarska 14, z Poľska 1, z Rumunska 1, z Juhoslávie 1, z Ruska 5. Počet občanov čsl. štátnej príslušnosti (väčšinou Česi), ktorí sa prisťahovali na dlhšiu dobu do Púchova za prácou (stavba hydrocentrály, železnice, zbrojovky a Škodovky), činil 169. Koncom roku tento počet i s tými čo sa prisťahovali v predošlých rokoch činil 646 občanov bez neplnoletých detí.

V tomto roku narodilo sa v Púchove 76 detí, zomrelo 48 občanov, sobášov bolo 27.

Od 25. septembra do 5. októbra zriadená bola na železničnej stanici miestnym odborom Živeny a Červeného kríža stanica občerstvenia a prvej pomoci pre vojakov prechádzajúcich cez stanicu. Službu konali dámy zo Živeny a Červeného kríža.

Od doby pripojenia Rakúska k Ríši tunajší Nemci boli nacionálne ešte viac povzbudení. Počas mobilizácie boli pod policajným dozorom a rádia im boli zhabané. Po utvorení autonómie Slovenska zaujali hodne miest, ktoré sa uprázdnili odchodom Čechov a Židov. Organizovali sa v odbočke strany Kameradschaft, ktorej predsedom bol Roman Nethal.

Počas prevratu rozpútal sa medzi katolíkmi (HG) a evanjelikmi prudký boj, poneváč mnohí evanjelici vedení ich farárom Petrom Škodáčkom nesúhlasili so zmenou pomerov a nepridali sa do práce za nové Slovensko. Nacionálne zmýšľajúcich evanjelikov viedol vedúci notár Andrej Šikura.

Rok 1939

V tomto roku odchádzala ďalšia čiastka českých úradníkov do Protektorátu daných k dispozícii pražskej vláde.

18. januára zasadal v Bratislave prvý slovenský zákonodarný snem za veľkej manifestačnej účasti celého národa. Na tomto zasadnutí bola miestna obec, okres, HG, HSĽS a hodne oduševnených občanov.

Nariadená bola revízia žiackych, učiteľských a verejných obecných knižníc. Knihy, ktoré odporovali slovenskému a kresťanskému duchu, museli byť s knižníc vyradené.

Školy vyzdobené boli krížom a obrazmi z histórie Slovenska.

Miestna HG postarala sa o odstránenie miestnych, zmeneným politic. pomerom neprajných a škodiacich osôb. Založila pamätnú knihu upisovateľov Pôžičky hospodárskej obrody Slovenska.

22. februára vzdali sa všetci funkcionári miestnej i okresnej HG svojich funkcií, pretože medzi nimi a miestnou HSĽS vzniklo nedorozumenie, ktoré vyvrcholilo v ostrý spor. Tento spor povstal z toho, že okresný veliteľ HG Ján Kubolec menoval miestnych i okresných funkcionárov HG bez súhlasu strany a trochu i zo žiarlivosti Púchovčanov, lebo vymenovaný funkcionári väčšinou neboli tunajší občania.

26. februára na základe nariadenia Krajinského úradu rozpustené boli všetky zložky obecného zastupiteľstva a obecným komisárom menovaný bol miestny predseda HSĽS Jozef Valentíny.

9. marca večer zvolaní boli všetci členovia HG a mali celú noc pohotovosť v kontakte s okresným úradom a žandárskou stanicou. Na druhý deň na výzvu HV HG v Bratislave všetci odstúpivší funkcionári HG znovu zaujali svoje miesta a konali službu až do 19. apríla.

10. marca česká vláda, majúc v rukách vojenskú moc na Slovensku, vojenským povstaním odstránila slovenskú vládu a ľudí, ktorí jej stáli v ceste. V tento deň ozval sa vo viedenskom rozhlase minister zosadenej vlády Dr. Ferdinand Ďurčanský, ktorý vysvetlil ako došlo k zosadeniu slovenskej vlády, ktorá bola zosadená protizákonne, napomínal Slovákov, aby neverili pražskému rozhlasu, ani bratislavskému, každý pokus proti terajšej legálnej vláde bude za pár dní kruto potrestaný. Dával inštrukcie HG a nabádal k poriadku. O 11. hodine miestny veliteľ HG Michal Tkáč nariadil obsadenie dôležitých komunikačných prechodov a objektov, stálu službu u telefónu a rádioprijímaču, colnú a pasovú kontrolu vo vlakoch za spolupráce HDG. Cesty boli strážené a prehliadané všetky autá prechádzajúce cez Púchov. Pri prehliadkach zabavené bolo mnoho cenných vecí, peňazí v hotovosti i vkladné knižky v hodnote 1.000.000 Ks. Na každú zabavenú vec dostal majiteľ potvrdenku. Zabavené veci zaslané boli okresnému úradu v Žiline. Židom zhabané boli rádioprijímače a ich autá zaistené boli pre ciele HG. V tieto dni niektorí prepustení český úradníci (okresný náčelník O. Braudstiller, okresný žandársky veliteľ V. Zavřel, strážmajster Urbánek a iní) objavili sa v Púchove a zaiste čakali na príhodný čas, aby mohli znovu zaujať svoje bývalé miesta.

12.  marca o 23. hodine prišli miestni gardisti za vedenia miestneho i okresného veliteľa HG a členov miestnej nemeckej strany na žandársku stanicu ozbrojenú loveckými puškami a revolvermi a odzbrojili tam prítomných žandárov. Zbrane boli dané do úschovy okresného žandárskeho veliteľa, ktorý ako Slovák nedovolili ich odniesť, sám osobne sa za ne zaručil, ale žiadal od veliteľa HG potvrdenie, lebo rozkaz na odzbrojenie žandárov. Zbrane zostali uložené v kancelárii okresného žandárskeho veliteľa, ktorý odišiel s členmi HG na okresný úrad pre ďalšie dispozície. Zatiaľ boli žandári na žandárskej stanici strážení členmi HG. Na príkaz okresného náčelníka zbrane boli vydané späť a hliadky gardistov zo žandárskej stanice odvolané. Na žandárskej stanici boli 4 Slováci a 8 Čechov, odzbrojený boli aj Slováci.

14. marca po 12. hod. viedenský rozhlas a o hodinu neskoršie i bratislavský rozhlas hlásil, že slovenský snem uzniesol sa na odtrhnutí Slovenska od Čiech a vyhlásil samostatný Slovenský štát. Na znak tejto veľkej udalosti rozzvučali sa všetky zvony na všetkých kostoloch. Tieto štátoprávne zmeny prijaté boli obyvateľstvom so zmiešanými pocitmi. Jedni, ľudáci, národniari a autonomisticky zmýšľajúci jednotlivci, teda veľká väčšina obyvateľstva, uvítali ich s nadšením plným očakávania; druhí, československy orientovaní občania hľadeli s obavami do budúcnosti, utiahli sa do rodinného kruhu a vyhýbali všetkým verejným prejavom, podnikom a oslavám.

15. marca zadržané boli v Púchove členmi HG 3 autobusy a 6 nákladných áut s českými žandármi. Nakoľko miestna HG nemala žiadne zbrane, iba lovecké pušky a niekoľko revolverov, nemohli byť odzbrojení. Na základe preukazu Krajského žandárske veliteľstva boli prepustení na Moravu. V ten deň zadržala Hornokočkovská HG pred Syenitkou vyzbrojená kôlmi jedno dodávkové auto s 12.000 kusov nábojmi a jednou puškou. Počas tohoto prevratu ušli z väznice tunajšieho okresného súdu 2 zločinci z povolania, ktorí boli za pomoci členov HG chytení a dopravení, jeden do Trenčína a druhý do Bratislavy.

16. marca prišli do Púchova nemecké vojenské motorizované oddiely SS, ubytovaní boli v štátnej ľudovej škole. Spolupracovali s miestnou i okresnou HG. Odišli 7. apríla.

17. marca zriadený bol na železničnej stanici Colný úrad, ktorého prednostom menovaný bol Ladislav Štefanovič, pasová kontrola, ktorú najprv prevádzal Colný úrad, neskôr štátna polícia zo Žiliny a od r. 1940 koná pasovú kontrolu miestna žandárska stanica.

V marci zriadený bol v Púchove tiež Inšpektorát finančnej stráže.

V marci dosadení boli do židovských obchodov a podnikov komisári.

30. marca na zasadnutí poradného zboru obce Púchov vládny komisár prijal do služby obce ďalších 3 policajtov.

Na Pôžičku hospodárskej obrody slovenská obec opísala 25.000 Ks.

Na jar následkom zadržania vody v zdýmadle vyhodil Váh celé balvany ľadu na brehy Váhu od Milochova až po zdýmadlo. Bolo to v noci a spravilo to taký otras, že ľudia mysleli, že je to zemetrasenie.

20. apríla miestna HG s miestnou nemeckou stranou usporiadala na Hlinkovom námestí oslavu 50. narodenín vodcu Veľkonemeckej ríše Adolfa Hitlera. O jubilantovi prehovoril miestny veliteľ HG Michal Tkáč.