Zbožnosť moderného človeka a jeho vzťah k životnému prostrediu

70

Charakteristickým znakom moderného myslenia je racionalita. Moderný človek je ten, kto nielen prijíma výsledky, ku ktorým sa dospelo na základe racionálnych metód, ale sám má a uplatňuje schopnosť racionálneho kritického myslenia. Preto sa s pojmom moderný človek nezhoduje prijímanie poverčivých predstáv a pestovanie poverčivých praktík. Časť takto ponímaných moderných ľudí sú ľudia veriaci a zbožní. Je možné, že ľudia, ktorí nie sú veriaci, nebudú ochotní pripustiť kombináciu modernosti a viery v jednom človeku.

Zbožnosť moderného človeka – to zrejme nie je uniformný jav. Moderný človek má mnoho tvárí a takisto jeho zbožnosť. Napriek mnohorakosti sa predsa dajú uviesť niektoré spoločné črty – bez nároku, žeby sa hodili na každého, kto sa pokladá za moderného, a pritom zbožného.

Tak, ako je moderný veriaci človek racionálnou bytosťou pri pohľade na prírodu a vesmír, ale zároveň verí, že Stvoriteľom toho všetkého je Boh, tak je aj jeho postoj k problematike životného prostredia na jednej strane racionálny, ale na druhej strane motivovaný zodpovednosťou voči Bohu, v ktorého verí. Moderný veriaci človek, ako každý iný racionálne mysliaci človek, si uvedomuje veľmi citlivú a jemnú vyváženosť životného prostredia, v ktorom žije. Vie, že je to síce stabilné prostredie, ak sa doň deštruktívne nezasahuje, ale vie aj akým labilným sa stáva, keď sa vážne naruší niektorá zložka tohto prostredia.

Moderný veriaci človek, ako každý iný zodpovedný človek, so znepokojením sleduje aké nebezpečné zásahy do životného prostredia sa už uskutočnili a ako v dôsledku toho trpí príroda a pochopiteľne aj zdravie človeka. Nemusíme teraz rozvádzať, v čom všetkom spočíva znečistenie prostredia a devastácia prírody.  Situácia, ktorá sa nezlepšuje, ale naopak zhoršuje, volá na poplach. Jednoduchá racionálna úvaha nás núti hovoriť o zodpovednosti za súčasnú generáciu, o zodpovednosti za budúce generácie, o zodpovednosti za prírodu, pôdu, zvieratá, rastlinstvo, za všetko ostatné. Znepokojenie a pocit zodpovednosti v tejto veci má moderný veriaci človek spoločný so všetkými ostatnými modernými ľuďmi. Slovo „zodpovednosť“ súvisí so slovom „odpovedať“. Byť volaný na zodpovednosť na otázky Toho, ktorému sme zodpovední.

Nositeľ Nobelovej ceny zoológ Konrad Lorenz v knižočke „8 smrteľných hriechov“ napísal: „Keď civilizované ľudstvo v slepom vandalizme ničí živú prírodu, ktorá ho obklopuje a živí, ohrozuje samo seba ekologickým zruinovaním. Svoju chybu si začne zrejme uvedomovať až keď ju pocíti ekonomicky, ale to už bude akiste neskoro. Najmenej zo všetkého si všíma to, ako veľmi poškodzuje tento barbarský proces jeho myseľ. Všeobecne a rýchlo sa šíriace odcudzenie civilizovaného človeka od živej prírody má veľký podiel viny na jeho vzrastajúcom estetickom a etickom úpadku.“

Môže tu človek ostať pasívny? Môže tu moderný veriaci človek ostať pasívny? Jeho poverením je rozumne užívať a chrániť prírodu. Každý veriaci človek, ktorý má postavenie, v ktorom môže hoci len trocha vplývať na rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia, je v dôsledku svojej zodpovednosti pred Bohom povinný pôsobiť tým smerom, ktorý je priaznivý pre zachovanie zdravého životného prostredia. Sú rozličné aktivity v záujme zachovania životného prostredia, na ktorých sa veriaci človek môže a má zúčastniť.

Ničenie životného prostredia tesne súvisí s enormnými konzumnými nárokmi a ich neprestajným stúpaním. Stále stúpanie konzumných nárokov súvisí so strácaním zmyslu pre duchovné hodnoty. Pre moderného veriaceho kresťana by malo byť jasné, na ktorej strane je jeho miesto, keď ide o stanoviská, podporu, opatrenia a životný štýl smerujúci k ozdraveniu životného prostredia. Zodpovednosť pred Bohom, zodpovednosť za stvorený svet, ktorý mu bol zverený, zodpovednosť za život, mu to jednoznačne ukazujú.

Ladislav Sivák, Beluša

Literatúra: Časopis Životné prostredie 2/1998, foto: pixabay.com.