OKNO DO MINULOSTI VIII.: ERB PÚCHOVA – z pečate na štít

2209

Jednou z pomocných vied historických je sfragistika, ktorá sa zaoberá vývojom pečatí. Práve z nich sa vo väčšine prípadov vyvinuli mestské a obecné erby, ktoré spadajú pod vedný odbor heraldika. V dnešnom čísle rubriky venovanej histórii regiónu sa zameriavame na sfragistický a heraldický vývoj erbovej symboliky Púchova.

Na prvej pečati Panna Mária

Podoba stredovekého pečatidla Púchova ako obce, teda do roku 1526, nie je známa. História vývoja pečate v Púchove sa datuje od roku 1644. S najstaršou symbolikou možno spájať katolícky kostol, ktorého predchodca bol postavený minimálne v roku 1332 a je zasvätený Všetkým svätým. Toto patrocínium je doložené aj v roku 1506. Z odtlačku pečatidla z roku 1644 sa dá vyčítať jedna postava. Na polmesiaci stojí korunovaná svätica so žezlom a zemským jablkom. Pravdepodobne ide o symboliku nanebovzatia Panny Márie. Podobné vyobrazenie nájdeme i dnes na oltári rímsko-katolíckeho kostola v Lazoch pod Makytou. Kruhopis pečatidla v latinčine znie: „SIGILVM * OPPIDI * PVCHOWA ***„ (pečať mesta Púchova). Letopočet nájdeme po stranách svätice rozdelený na 2 časti.

barok. obrazBarokový obraz sv. Margity z 18. storočia v r. k. kostole Všetkých svätých v Púchove

S drakom a mečom

Mladšie pečate a ich odtlačky niesli iný obraz v strede pečatného poľa. Na pečati z roku 1670 je taktiež vyobrazená svätica, ktorá stojí pred ležiacim drakom v tvare polmesiaca, v ľavej ruke drží palmovú ratolesť a v pravej meč. Kruhopis pečatidla obsahuje nápis: „* SIGILLVM * OPPIDI * PVCHOW“. Letopočet je opäť po stranách svätice. Podľa vyobrazenia a emblémov (drak a meč) môže ísť o Sv. Margarétu z prelomu 3. a 4. storočia, ktorá je dnes známa skôr ako sv. Margita z Antiochie v dnešnom Turecku, u Grékov známa i ako Marina. Ďalšiu, menšiu pečať, poznáme z roku 1710. Je na nej vyobrazená korunovaná svätica, ktorá stojí na drakovi s mečom, ale bez palmovej ratolesti – malo by ísť tiež o Sv. Margitu. Kruhopis obsahuje nápis: „SIGIL(lum) : OPPI(di) : PRIVI(legiati) : PUCHOW“ (pečať privilegovaného mesta Púchov). Letopočet je opäť na stranách a pečať nájdeme na listinách z rokov 1784, 1801 – 1871. Z rokov 1873 – 1881 máme zachovanú nápisovú pečiatku so slovenským i maďarským textom: „MESTECSKO PUCHÓ VÁROSKA“.

erb-pu

Odtlačok pečate obce Púchov v Trenčianskej župe v r. 1906

Chvíľu i orlica

Ďalšia pečiatka je z roku 1906 a v kruhopise je text: „TRENCSÉN VÁRMEGYE PUHÓ KÖSZÉG * 1906 *“ (Trenčianska župa – obec Púchov). Známy rytec Ignác Felsenfeld ju navrhol podľa uhorského historika Karola Tagániho, ktorý v roku 1880 vložil Sv. Margitu do strieborného štítu. Svätica mala modrý odev a drak bol zelený. Púchov je jedno z mála miest, ktoré ešte počas 1. Československej republiky používalo erbovú pečiatku s kruhopisom: „OBEC PÚCHOV. Okr.: Púchov, krajina Slovenská“. Nájdeme ju na dokumente z roku 1934. Za Slovenského štátu bol erb upravený, svätica vyrastala zo spodného okraja, drak bol úplne vynechaný a pod ľavou rukou s palmovou ratolesťou sa objavuje malá orlica (tiež symbol 3. Ríše). Kruhopis obsahoval text:„– OBEC PÚCHOV – Okr. Púchov Krajina Slovenská“. Nájdeme ju na písomnostiach zo septembra 1942.
margareta a mec

Erb bez svätice, ktorý nevyhovoval komunistom

Komunisti svätých nechceli

Mesto Púchov sa o svoj erb znovu uchádzalo v roku 1982. Vzhľadom na dobu tvorby, nemohla byť do erbu vložená celá svätica, preto bola nahradená kvetom margaréty so zlatým semenníkom. Z historickej pečate bol prevzatý iba strieborný meč. Jej autorom bol Štefan Filiač. Erb bol prijatý a daný do užívania až v roku 1986. Otázka obnovy obsahu erbu sa naskytla v roku 1992. Na základe výsledku ankety občanov Púchova 7. marca 1992 navrhol Filiač znak mesta podľa roku 1670 so svätou Margitou. Sviatok Sv. Margity alebo Margaréty oslavujeme 20. júla a je patrónkou poľnohospodárov, rodičiek, panien, manželiek, pri ťažkom pôrode a proti neplodnosti. Meno Sv. Margity nesie aj cirkevná základná škola v Púchove.

erb1

Súčasný erb mesta Púchov so Sv. Margitou a drakom

Pavol Makyna