Lastovičky a koniec leta

307

Leto končí nielen pre ľudí. Prvé dni školského roka odjakživa sprevádzal odlet lastovičiek na svoje zimoviská v Afrike. I preto vyhlásilo Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici za zbierkový predmet mesiaca september 2023 lastovičku obyčajnú. Dermoplastický preparát, patriaci do zbierok múzea od roku 1986, vizuálne dotvára maketa hniezda, ktorú k nemu vytvorila šikovná výtvarníčka múzea.

Lastovička obyčajná (lat. Hirundo rustica) je bežný vtáčik žijúci na celom území Slovenska. Dlhými končistými krídlami a štíhlym telom je výborne stavaná na lov hmyzu počas letu. Za sezónu ho naloví pre seba a svoje mláďatá obrovské množstvo, čím je veľmi osožná i pre človeka. Lebo kde sa nedarí lastovičkám, darí sa muchám. Odpočívajú na drôtoch elektrického vedenia a sedlách striech, kde sa čistia a švitoria. Čas stavby hniezda je jediným obdobím, kedy možno lastovičky pozorovať, ako sedia na zemi a zbierajú pritom blato na stavbu svojich hniezd.

Životným prostredím lastovičky je otvorená krajina, ale tiež mestá a dediny. Je sťahovavá, na leto k nám prilieta koncom marca až začiatkom apríla z Afriky, kde zimuje. Ako zvestovateľky jari, nositeľky šťastia a symbol lásky, oddávna znamenajú lastovičky pre človeka akosi viac ako iné vtáčiky. Na jeseň sa pred odletom do Afriky zhromažďujú do veľkých kŕdľov a na vhodných miestach sa usádzajú do dlhých radov. Odlietajú v septembri až v októbri.

Väčšinou hniezdia dva razy do roka, v máji a koncom júna. Pôvodne hniezdili lastovičky v jaskyniach a pod skalnými prevismi. V súčasnosti si svoje hniezda stavajú predovšetkým v ľudských stavbách, maštaliach, kôlňach, pod mostami a pod. Partnerská vernosť, ktorá sa lastovičkám pripisuje, platí len pre jedno leto – vytvárajú tzv. sezónny zväzok. Dlhšie pretrváva len vtedy, keď obaja partneri znovu zahniezdia v tom istom hniezde ako vlani.

Činnosť ľudí a ich postoj k prírode býva príčinou poklesu počtu vtákov. V minulosti ľudia vítali prítomnosť lastovičiek na svojich gazdovstvách ako znak šťastia a hojnosti. Dnes sa bojíme o nové fasády, a preto ničíme vtáčie hniezda. Výstavba moderných stavieb a zmenšujúci sa počet lokalít vhodných na hniezdenie spôsobuje celoeurópsky pokles populácie lastovičiek i príbuzných belorítok.

Treba však pamätať na to, že lastovička je zákonom chránená a spoločenská hodnota jedného kusu je 500 eur (Vyhláška MŽP č. 170/2021). Existujú viaceré spôsoby, ako vhodne regulovať miesta hniezdenia – umiestniť plašiče z plastovej fólie, podložiť ochranné tácky pod hniezda, ale aj sprístupniť stavby, kde nám hniezdenie neprekáža (napr. trvale otvoreným oknom).

Daniela Dúbravková, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
Foto: Jana Chudovská