Mesiac knihy si pripomenuli besedou so Štefanom Gardoňom Kaštýľskym

423
Vľavo moderátorka besedy a riaditeľka mestskej knižnice Oľga Rosinová, Emília Filová, Štefan Gardoň Kaštýľsky a vpravo jeho manželka Sidónia.

Mestská knižnica Vladimíra Roya v Púchove pripravila 13. marca v spolupráci s púchovským klubom žien zaujímavé stretnutie so spisovateľom a záriečskym rodákom Štefanom Gardoňom „Kaštýľskym“.

V kinosále divadla sa postupne poschádzali nielen zvedavé členky klubu žien, ale aj ostatní milovníci dobrej knihy, veď marec je mesiacom knihy a tak si to nechceli nechať ujsť.
Riaditeľka mestskej knižnice Oľga Rosinová, ktorá besedu moderovala, privítala spisovateľa a jeho manželku Sidóniu. Štefan Gardoň „Kaštýľsky“ ešte skôr, ako začal besedu, požiadal prítomných o minútu ticha za spisovateľa Milana Húževku a Jaroslava Mokričku, ktorí boli jeho dobrými priateľmi.

„Svoju prvú knihu Kamenné panny som začal písať vlastne už ako žiak základnej školy v Záriečí. Už vtedy som si zapisoval príbehy, ktoré rozprávali starí ľudia pri driapaní peria, ale až po rokoch som ich vydal v podobe knihy, aby sa zachovali pre ďalšie generácie,“ spomína Štefan Gardoň. Známy spisovateľ Milan Húževka a jeho fanúšik, mu vtedy povedal, že je veľmi rád, že má pokračovateľa. Bola to povzbudzujúca výzva a tak sa Štefan Gardoň, píšuci pod pseudonymom Kaštýľsky, po vzore Dobšinského či Boženy Nemcovej vybral zachraňovať ďalšie, takmer zabudnuté príbehy zašlých čias. „Po roku návštev starých pamätníkov uzrela svetlo sveta moja druhá kniha s názvom Tajomné príbehy zo stredného Považia a okolia. Táto kniha mala pozitívne ohlasy a bola vystavená medzi najkrajšími knihami Slovenka v bratislavskej Bibiane.“

V polovici besedy Štefan Gardoň oživil atmosféru hrou na organe, čo okomentoval slovami: „Takto si zavŕzam, keď ma opúšťa múza a verte, že potom príde.“ Počas besedy predstavil svoje najnovšie autorské počiny: Maľovanú poéziu a knihu povestí Tajuplné rozprávanie spod Bielych Karpát. Prekvapil ho záujem žien o knižočku poézie, z ktorej aj zopár básní predniesol a prečítal spolu s povesťami z ostatných jeho kníh. Okrem rozprávania a čítania došlo aj na gitaru, ktorú si so sebou spisovateľ priniesol. Do rúk ju síce bral s ospravedlnením, že nie je žiaden koncertný majster, ale publikum sa k nemu veľmi rýchlo pridalo spevom.

V závere besedy vedúca klubu žien Emília Filová poďakovala literárnemu hosťovi za nevšednú a zaujímavú besedu a pridala prianie veľa tvorivých síl do ďalšieho obdobia. Štefan Gardoň Kaštýľsky je neuveriteľne skromný človek s čistým srdcom, ktorý pravidelne beseduje na základných školách a nielen púchovského okresu. Netajil sa tým, že ho v Púchove potešila aj prítomnosť krajanov z jeho rodného Záriečia – pani učiteľky Milky Novosadovej a Miloša Potýšku. Čo povedať na záver? Kiež by sa ľudia len takto stretávali… -r-
(Knižky Š. Kaštýľskeho nájdete v M Knihe)