Päť podivne krásnych rokov v Podivnom Barónovi

552

Najskôr knižná kaviareň, dnes malé kultúrne centrum. Do púchovského parku pred piatimi rokmi zavial svieži vietor, zo začiatku zmiešaný s optimizmom, ale aj s obavami… Podivný Barón oslávil koncom júna päť rokov. O jeho začiatkoch nám porozprávali jeho členovia Petra a Marek.

Najskôr bol pripravený projekt kaviarne, alebo ste našli priestory a premýšľali, čo by v nich mohlo byť?

Šťastie nám hralo do kariet. Mali sme pripravený projekt a zhodou okolností bol voľný priestor v Župnom dome. Trvalo približne rok, kým sme dali všetko do poriadku, hlavne administratívne a organizačne. A čo sa týka priestorov, keď sme sem prišli prvýkrát, miestnosti boli ako sklad všetkého možného. Zariadenie sme zháňali cez známych, bazáre, výpredaje a podobne.

O názve kaviarne asi nemusíme polemizovať…

Boli sme spolu na filmovom festivale v Trenčianskych Tepliciach a rozprávali sme sa o tom, ako budeme kaviareň volať. Hneď to bolo jasné. Spojenie s Púchovskou kultúrou. Pavol Dvořák, historik, ktorý napísal knihu Podivný Barón o barónovi Emilovi Hoenningovi, s ktorým sa spája história mesta, súhlasil, aby sme si meno „prevzali“. Chceli sme ho k nám pozvať, bohužiaľ, už sa toho nedožil.

Mali ste na začiatku v sebe viac optimizmu alebo obáv? Predsa len, nie ste zameraní na komerciu…

Hlavne odhodlanie, vyskúšať niečo nové, čo tu ešte nebolo. Určite v tom bolo viacej optimizmu a nadšenia, hoci aké-také obavy sa objavujú stále. Ale bez toho optimizmu by to nešlo.

Začínali sme ako knižná kaviareň, približne po roku sme začali organizovať rôzne kultúrne podujatia. V hudbe uprednostňujeme interpretov s vlastnou tvorbou, ale tešíme sa z našich vlastných projektov, ako napríklad, z Festivalu poézie či Eko fashion.

Sme otvorení výzvam, je jednoduché pozvať „značku“, za ktorou prídu všetci, ale skúšame sa zameriavať viac na projekty, ktoré nie sú masové.

Ako s vami zamávala korona?

V podstate nám otvorila nové dvere. Boli sme nejaký čas zatvorení, ale robili sme online akcie, spolupracovali sme inými kultúrnymi centrami, vymieňali sme si skúsenosti. Stali sme sa súčasťou siete Anténa, to je sieť nezávislých kultúrnych centier. Museli sme prejsť výberovým konaním a čakať na schválenie, o to viac nás to teší.

Očakávania a vízie do ďalšej päťročnice?

Tešíme sa na ďalší ročník Festivalu poézie, snáď už bude viac možností. Radi by sme pozvali nejakého zahraničného autora, z Čiech alebo Poľska, Ukrajiny. Koncom októbra pripravujeme premietanie filmu Zem spieva k 100. výročiu Slovenskej kinematografie, v spolupráci so Základnou umeleckou školou v Púchove. A k nášmu piatemu výročiu chystáme prekvapenie… Veľkú oslavu, ak to podmienky dovolia. Taktiež sme oslovili na spoluprácu ďalších ľudí, aby sme posilnili najmä dramaturgiu, marketing a administratívu.

Dvaja ľudia sú na organizáciu pravdepodobne málo, ako to zvládate organizačne?

Podivný barón nie je len o nás, ale o veľa ľuďoch, známych a priateľoch okolo. Každá jedna akcia si vyžaduje veľa párov rúk a to by nebolo možné keby sme nespolupracovali s ostatnými. Veľké ĎAKUJEM patrí najmä OZ Mŕtva kosť, CVČ Včielka, Mládežnícky parlament Púchov, OZ Potvora, Števovi, Strapovi a Denise, Kapovi, grafikovi Tónovi, technikovi Radovi a všetkým skvelým brigádnikom, čo sa za tých päť rokov u nás vystriedali.

Marek Vatral: Dizertačnú skúšku absolvoval na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre. Jeden semester strávil na Univerzite Adama Mickiewicza v meste Poznań. V Podivnom Barónovi sa venuje najmä dramaturgii, produkcii a marketingu.

Petra Pobežalová: Vyštudovala Univerzitu Sv. Cyrila a Metoda v Trnave obor Marketingová komunikácia. Dlhé roky pôsobila v lokálnych televíziách a v cestovnom ruchu. V Podivnom barónovi má na starosti najmä administratívu projektov, chod kaviarne a produkciu.

Zhovárala sa Alena Jurisová